Aj v prípade zemiakov platí, že menej je niekedy viac

Zemiaky už desaťročia patria medzi naše najtypickejšie poľnohospodárske plodiny a zároveň i neoddeliteľnú súčasť nášho jedálneho lístka. V posledných rokoch však tento náš druhý chlieb stráca svoje výsadné postavenie – jednak v kuchyni, no najmä v osevných postupoch slovenských poľnohospodárov. Veď za posledných dvadsať rokov sa pestovateľská výmera zemiakov znížila až päťnásobne. Tento rok bol síce pre zemiakarov z hľadiska úrod priaznivý, no na druhej strane došlo k výraznému poklesu nákupných cien zemiakov. Na to, ako sa s tým naši pestovatelia vyrovnávajú, sme sa opýtali Viliama BEZÁKA, predsedu Zemiakarského zväzu SR.

Na akej výmere sa vlastne zemiaky v tomto roku u nás pestovali?

„V tomto roku sa zemiaky – teda náš takzvaný druhý chlieb – pestovali na ploche 10 500 hektárov, čo znamená medziročný pokles zhruba o sedemsto hektárov. Znižovanie pestovateľskej výmery teda naďalej pokračuje. Pre porovnanie pripomeniem, že v roku 1990 sa zemiaky pestovali na vyše 50-tisíc hektároch a v roku 2004, teda v čase nášho vstupu do Európskej únie, na výmere takmer 25-tisíc hektárov.“

Ani v prípade zemiakov, podobne ako napríklad u ovocia a zeleniny, teda nemôžeme hovoriť o sebestačnosti v ich produkcii…

„Celková spotreba zemiakov dosahuje v súčasnosti okolo 65 kilogramov na osobu a rok, vrátane výrobkov zo zemiakov. Tie sa však u nás, žiaľ, nerobia, a tak len vo výrobkoch dovezieme ročne asi 50-tisíc ton zemiakov. Spotreba „surových“ zemiakov sa pohybuje na úrovni 250 – 270 tisíc ton ročne. Na jej uspokojenie by pri 25-tonových úrodách teda stačila aj súčasná výmera, no tých 25 ton z hektára dosahujeme len výnimočne. Vlani, kedy boli nízke úrody, sme doviezli 70-tisíc ton zemiakov (bez výrobkov), z toho zhruba polovicu z Českej republiky. To je dôsledok toho, že obchodné reťazce centrálne nakupujú v ČR a slovenských pestovateľov v podstate ignorujú. Dúfam, že povinnosť nahlasovať dovozy, ktorú zavádza nový zákon o potravinách, to aspoň čiastočne zlepší. V tomto roku sa vďaka dobrej úrode potreba dovozov znížila a odhadujem, že dovoz „surových“ zemiakov prevýši vývoz o 25-tisíc ton.“

Tento rok bol pre väčšinu rastlinných komodít priaznivý, čo sa prejavilo na výške i kvalite úrod. Platí to aj u zemiakov?

„Pre zemiaky bola problémová prvá časť vegetačného obdobia, kedy vládlo sucho a teplo, kým druhá časť už bola optimálna. Výsledkom tohto vývoja sú vysoké úrody väčších hľúz. Odhadujeme, že v tomto roku sa celková úroda zemiakov vyšplhá na 240-tisíc ton, čo predstavuje medziročný nárast o 60-tisíc ton. Priemerná hektárová úroda sa zvýšila z vlaňajších 16 ton na tohtoročných takmer 23 ton. V rámci celej Európskej únie sme v tomto roku dokonca zaznamenali jednu z najvyšších úrod za posledné roky. Ponuka zemiakov teda výrazne prevyšuje dopyt, čo viedlo k prudkému poklesu nákupných cien zemiakov – až na súčasných šesť centov za kilogram. Pri tejto cene sú stratoví aj tí najlepší pestovatelia. V rovnakom období minulého roku pritom pestovatelia predávali zemiaky po 27 – 30 centov za kilogram.“

Kým obilniny a olejniny mali nielen dobrú úrodu, ale aj cenu, zemiakari teda prežívajú po vlaňajšom cenovom boome opačný extrém. Čo to spôsobilo? Ako sa bude situácia vyvíjať v ďalšom období?

„Cenový prepad je spôsobený vysokou úrodou nadrozmerných hľúz. Obchodníci si totiž žiadajú hľuzy s rozmermi 40 – 70 mm, ale tohtoročný stav je taký, že väčšina zemiakov má veľkosť medzi 50 – 90 mm. Veľké hľuzy sa teda ťažko predávajú a často idú len ako 2. trieda alebo do lesa pre zver. Po sľubnom štarte tohtoročnej sezóny nákupné ceny zemiakov prudko klesli už v júli – na 18 centov za kilogram, a pád sa zastavil až na októbrových šiestich centoch. Ďalší vývoj na trhu bude závisieť predovšetkým od kvality naskladnených zemiakov, ale aj od toho, ako sa trh dokáže efektívne zbaviť nadrozmerných hľúz. Takmer s istotou však môžeme povedať, že v najbližšom období, teda do konca roka, na trhu k žiadnemu zásadnému pohybu nedôjde.“

Prejaví sa tento cenový prepad v zníženom záujme o pestovanie zemiakov?

„Obávam sa, že na Slovensku sa určite prejaví a pestovateľská výmera zemiakov opäť klesne. Vo vyspelých pestovateľských štátoch však zrejme nie. Tam sú totiž pestovatelia na takéto pohyby na trhu viac menej nastavení.“

Aké majú naši pestovatelia skúsenosti s obchodnými reťazcami? Koľko zemiakov sa vlastne cez ne predá? Nezvýšil sa z ich strany záujem o slovenské zemiaky po afére s Escherichia colli?

„S obchodnými reťazcami môže robiť len silný subjekt, ktorý je schopný celoročne dodávať širokú škálu balení zemiakov. U nás, žiaľ, takých veľa nie je. Tí pestovatelia, ktorí s reťazcami spolupracujú, sú napriek niektorým výhradám v zásade spokojní. Pokiaľ ide o podiel obchodných reťazcov na celkovom predaji zemiakov, tak ten v súčasnosti presahuje 50 percent. Aféra s výskytom E. colli zvýšený záujem o naše zemiaky nevyvolala, ten je momentálne motivovaný hlavne dostatočnou ponukou našich lacných zemiakov.“

Čo by mohlo podnietiť rozvoj pestovania zemiakov na Slovensku a zvýšiť aj zastúpenie domácej produkcie na tuzemskom trhu? Ako by sa na tom mal podieľať štát a ako samotní pestovatelia?

„Podmienky na rozvoj pestovania zemiakov tu určite sú. Zo strany štátu by pomohla väčšia podpora a propagácia spotreby zemiakov, napríklad cez školské stravovacie zariadenia. Našim pestovateľom by určite pomohla aj určitá ochrana domáceho trhu, i keď nepriama – napríklad sprísnením kontroly a evidencie dovozu zemiakov, stanovením a kontrolovaním kritérií spôsobilosti firiem na obchod so zemiakmi a podobne. Pokiaľ ide o samotných pestovateľov, tí musia uvažovať nad posilnením svojej kapitálovej pozície voči trhu, predovšetkým voči obchodným reťazcom. To znamená spájať sa do združení alebo vytvárať spoločné podniky na odbyt produkcie.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *