Aj závlahy musia mať jasného vlastníka

Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon nedávno uviedol, že jeho rezort pripravuje legislatívu, ktorou sa právne "ošetrí" prechod správy hydromelioračných zariadení na ich užívateľov, spolu s obecnou samosprávou a vlastníkmi pozemkov.

. Práve tento krok by mal prispieť k tomu, aby sa hydromelioračné zariadenia takpovediac sfunkčnili a plnili úlohu, ktorá im prislúcha. V ostatných rokoch, ako sme sa o tom mohli neraz presvedčiť, tieto zariadenia totiž v mnohých prípadoch neslúžia svojmu účelu.

Transformácia

„Hydromeliorácie, hlavne však závlahové zariadenia, ktoré sú majetkom štátu, musia nevyhnutne prejsť transformáciou vlastníckych vzťahov. To v prvom rade znamená ich odštátnenie a následne vytvorenie podmienok, ktoré umožnia poľnohospodárom, respektíve združeniam poľnohospodárov, aby tento majetok nadobudli. Tým sa vytvoria chýbajúce ekonomické vzťahy a vzniknú vlastnícke vzťahy založené na ekonomických princípoch. Pre následnú modernizáciu a rekonštrukciu závlahových sústav sa tak otvoria možnosti hľadania finančných zdrojov z fondov EÚ. Práve roľník najlepšie vie, či závlahy potrebuje, ako ich bude využívať, aký produkčný a ekonomický účinok od nich očakáva,“ hovorí Štefan Rehák, bývalý dlhoročný riaditeľ š. p. Hydromeliorácie a v súčasnosti vedecký pracovník Výskumného ústavu vodného hospodárstva.
Ako ďalej uviedol, vedenie š. p. Hydromeliorácie už v rokoch 2004 – 2006 chcelo tento majetok organizačne usporiadať, vyriešiť technicko-technologické problémy, ktoré vyplynuli zo zmeny štruktúry odberateľov vody a pripraviť prechod závlahových sústav do vlastníctva poľnohospodárov.
Ministerstvo pôdohospodárstva malo zabezpečiť zdroje na udržanie funkčnosti hydromelioračných sústav, kým ostatné náklady súvisiace so správou tohto majetku mal vykrývať š. p. Hydromeliorácie z tržieb za dodávku vody pestovateľom. Tí sa mali prednostne zúčastňovať na prevádzke a adaptovať sa na ekonomické podmienky, v ktorých budú hospodáriť po ukončení ich transformácie.

Premárnená šanca

„Koncom roka 2003 sa začalo pracovať na zákone o hydromelioráciách, ktorý mal po technickej i technologickej stránke pripraviť závlahy na odštátnenie – vytvoriť akciovú spoločnosť s majoritnou účasťou štátu. Tá by umožnila, aby roľníci, prípadne združenia roľníkov, právnou cestou nadobudli majetok závlahových sústav. Ministerstvo pôdohospodárstva však zmenilo pôvodné znenie zákona a obmedzilo podnikanie štátneho podniku – predaj závlahovej vody, čo nebolo celkom v súlade so zákonom č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Dnes, s odstupom rokov, to považujem za premárnenú šancu majetkovo-právne usporiadať závlahové sústavy,“ pripomína Š. Rehák.
V očiach poľnohospodárov sa problematika závlah neraz zužuje len na problém platenia či neplatenia za závlahovú vodu. To sa potvrdilo aj v spomenutom období rokov 2003 – 2004, keď práve nesúhlas roľníkov s tým, že by mali platiť za závlahovú vodu, viedol k zastaveniu transformácie závlahových sústav. Odvtedy, teda už vyše sedem rokov, platí zákon č. 346/2004 Z.z. o vodách, podľa ktorého sú odbery podzemnej a povrchovej vody na závlahy vyňaté zo spoplatnenia. No ani to nezabezpečilo, aby sa zvýšil záujem poľnohospodárov o zavlažovanie.

Nesystémové opatrenie

„To, že ide o nesystémové opatrenie, som tvrdil už po prijatí uvedeného zákona. Ba čo viac, Slovenskému vodohospodárskemu podniku (SVP) vypadli príjmy za vodohospodársky produkt, ktorým je vytváranie podmienok na odber vody na závlahy. Nie je zrejmé, ako túto časť nákladov SVP vysporadúva, lebo prenášať náklady súvisiace so zabezpečovaním odberu vody na závlahy na iný vodohospodársky produkt je v rozpore so zákonom o cenách, ako aj so zákonom o regulácii v sieťových odvetviach. Okrem toho, poľnohospodári napriek nulovej platbe za vodu a ekonomicky deformovanému prenájmu od š. p. Hydromeliorácie (0,03 eur/ha) neraz nevedia svoju úrodu predať. Zásadný problém je síce v hospodárskej politike štátu, ale nemalý podiel zodpovednosti za to nesú aj samotní poľnohospodári. Tí sú totiž pasívni a nezaraďujú do osevných postupov trhovo atraktívne plodiny. To, že sú také riešenia účinné, potvrdzujú skúsenosti viacerých úspešných firiem. Práve táto skupina agropodnikateľov má záujem aj o zveľadenie závlahových fondov, zabezpečujú riadnu údržbu a starostlivosť o prenajaté zariadenia. Závlahy totiž vytvárajú priestor pre produkciu vysoko kvalitných ekologických plodín, ktoré sa produkujú na báze takých prírodných faktorov ako je voda, pôda a slnečná energia,“ dodáva Štefan Rehák.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *