Autor
Kategórie:
Nezaradené

Chovatelia dojníc sú nespokojní s robotmi

V Nemecku sa zvyšuje počet poľnohospodárskych podnikov, ktorých manažment nie je spokojný s robotickým dojením. Preto sa vracajú späť ku konvenčnej dojacej technike. Aké sú príčiny a ako možné podobnému krachu predísť?

Rodinná farma chovateľa Jürgena Koppolda z Gertewitzu (115 dojníc) prešla pred viac ako 4 rokmi na dojenie robotom. Počas používania automatizovaného systému dojenia však došlo k poklesu mliečnej úžitkovosti z 9 300 na 7 600 kg a počet somatických buniek stúpol až na 690-tisíc. Kvôli ochoreniu mliečnej žľazy a poruchám metabolizmu muselo byť zabitých 220 plemenníc. Od nákupu dvoch robotov na dojenie si rodina chovateľa sľubovala najmä väčšiu časovú flexibilitu, ale podľa vyjadrenia majiteľa farmy tomu bolo práve naopak.
Od začiatku sprevádzali fungovanie robotov mnohé problémy – zle nastavené dávkovanie jadra, porucha detekcie zvierat, nesprávne nasadzovanie dojacieho prístroja, krátkodobé výpadky celého zariadenia. U oboch robotov bolo treba vykonať veľa opráv a vymeniť celý hardware. Chovateľ vyčíslil celkovú škodu na viac ako 600-tisíc eur. Len opravy a časové straty v rokoch 2006 – 2009 vyšli na viac ako 48 500 eur. Okrem toho, prepad mliečnej úžitkovosti a nutné brakovanie plemenníc priviedli podnik na prah existencie.
Prípad Jürgena Koppolda nie je ale ojedinelý, na území celého Nemecka sa stále vyskytujú prípady, keď sa chovatelia vrátili k pôvodnému systému dojenia. Pretrvávajúca nespokojnosť s činnosťou robotov na dojenie nebola spojená s konkrétnu firmou, ale týkala sa rôznych výrobcov.
Chovatelia ako jeden z možných dôvodov neúspechu uvádzali nedostatky v oblasti poradenskej činnosti dodávateľov technológii na dojenie. Ako ďalšie uviedli nedostatočnú odbornú spôsobilosť servisných technikov a často aj zlú výmenu informácií medzi chovateľom a servisným strediskom.
Výrobné firmy oponujú, že hlavným dôvodom zlej funkčnosti dojacieho robota je nedodržiavanie všetkých náležitostí, o ktorých boli chovatelia riadne poučení. Ďalším dôvodom sú podľa výrobcov robotov nesplnené očakávania chovateľov, ktorí sa pred nákupom tejto technológie dostatočne neinformovali a domnievali sa preto, že získajú veľa voľného času. Získajú však len možnosť flexibilne si ten čas rozdeliť. Podľa skúseností výrobcov sa neraz stáva, že najmä v rodinných farmách starostlivosť o chod celého zariadenia po jednom až dvoch rokoch začne upadať. Prevádzka mliečneho robota si vyžaduje neustálu kontrolu, čo však niektorí chovatelia nerobia dôsledne.
Často sa tiež stáva, že manažment chovu sa neprispôsobí automatizovanému dojeniu. Napríklad k zmene kŕmenia pristúpia až vo chvíli, keď rapídne klesne frekvencia návštev zvierat v dojacích stojiskách. Problémom môže byť i častá výmena koncentrovaného krmiva, alebo obslužného personálu. Dôležité je tiež udržanie dobrého zdravotného stavu v stáde a hygieny v poľnohospodárskom podniku.
Chovateľ Jürgen Koppold sa vrátil k dojeniu v pôvodnej dojárni. Mliečna úžitkovosť v stáde sa postupne začala zvyšovať a došlo aj k zlepšeniu zdravotného stavu dojníc. V súčasnosti sa priemerná úžitkovosť v stáde pohybuje okolo 8 800 kg mlieka, počet somatických buniek okolo 350-tisíc.
Ing. JANA GREGUŠOVÁ
PPA – ATIS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *