Čo spôsobuje výrastky na listoch hrušiek?

V niektorých veľmi priaznivých rokoch sa objavuje na hruškách hrdza hrušková. Táto huba je síce rozšírená vo všetkých oblastiach, avšak jej príznaky sa bežne nevyskytujú.

Naposledy boli jej významnejšie výskyty pozorované v roku 1995, kedy koncom vegetácie v septembri bol zaznamenaný silný výskyt v okrese Košice a v Bojniciach v okrese Prievidza. Nasledovali roky, v ktorých sa nevyskytovala, sporadicky bola potom pozorovaná v rokoch 2003 a 2006 najmä na východnom Slovensku. V tomto roku bol stredný až silný výskyt zistený najmä v okresoch Revúca a Rimavská Sobota, stredný sporadický výskyt bol na Kysuciach, v okolí Prešova a v Humennom a v oblastiach na východ a sever od neho. Táto huba napáda iba hrušku, bez nápadných rozdielov medzi jednotlivými odrodami. Príznaky napadnutia sú najzreteľnejšie na listoch, vzácne sa môžu pozorovať aj na konárikoch alebo plodoch. Na listoch vznikajú žltopomarančové až červenkasté okrúhle škvrny, ktoré sa v priebehu niekoľkých týždňov zväčšujú, až dosiahnu priemer 7 – 10 mm, čo býva zvyčajne v auguste. Vtedy prestávajú rásť, majú karmínovočervenú farbu a na líci listov sa na škvrnách objavujú skupiny čiernych bodiek, plodničiek. Zaujímavé útvary vznikajú na rube listu, kde v mieste škvrny sa list zduruje a vytvárajú sa niekoľko mm vysoké kužeľovité útvary. V nich vznikajú okrúhle prášivkové letné výtrusy. Celkom zriedkavo možno tieto útvary nájsť aj na kôre konárov alebo na plodoch.

Typické pre túto hrdzu je to, že pre svoj úplný vývoj potrebuje dvoch hostiteľov, pričom druhým hostiteľom je borievka netatová (Juniperus sabina). Na nej huba prezimuje, pričom na jar v priebehu apríla sa na kôre kmienikov alebo konárov borievok objavujú pomarančové, glejové viacmilimetrové výrastky, ktoré sú zložené z veľkého množstva krémovo sfarbených zimných výtrusov. Tieto sa prenášajú na hrušky a po vyklíčení ich infikujú, pričom vytvárajú už spomínané príznaky napadnutia. Zimné výtrusy môžu ohroziť hrušky do vzdialenosti niekoľko sto metrov, avšak intenzita nákazy rýchlo klesá so vzdialenosťou od nakazených borievok. Rozmnožovacie orgány hrdze vytvorené na hruškách ich už nemôžu infikovať, ale sa na jeseň prenášajú na borievky, kde vyklíčia a huba tak prezimuje na druhom hostiteľovi. Na vyklíčenie výtrusov je vždy potrebná kvapka vody, preto najviac infekcií nastáva v daždivom aprílovom a májovom počasí.

Škodlivosť tohto ochorenia je zanedbateľná. Skôr ide o súhru podmienok počasia a dostatku infekcie z blízkych borievok. Najlepšou prevenciou je odstránenie napadnutých konárov borievok, prípadne celých stromov v bezprostrednom okolí hruškových výsadieb. Priama chemická ochrana nie je potrebná a ani sa neodporúča. Niektoré prípravky používané proti chrastavitosti majú v skorých jarných termínoch ošetrenia vedľajší účinok aj proti tejto chorobe.

Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP OOR

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *