Domáca hydina pokrýva spotrebu v SR len na približne 50 %

Chov hydiny patrí medzi tradičné slovenské odvetvia živočíšnej výroby. "Lenže dokedy, je viac ako aktuálna otázka, veď zatiaľ čo pred desiatimi rokmi približne 90 % spotreby bolo pokrytých z domácich zdrojov, tak dnes je to len približne 50 %," uviedol pre TASR tlačový tajomník Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Ľubomír Urban.

BRATISLAVA. „Otvorenie trhu a najmä príchod zahraničných obchodných reťazcov spôsobil, že sa hydina vo veľkom začala dovážať, čo malo za následok výrazný pokles chovov a zánik mnohých spracovateľských podnikov. Z viac ako desiatich zostali už iba tri. Od roku 2004 doteraz dovoz hydinového mäsa na Slovensko stúpol približne o 130 % a tento nepriaznivý trend pokračuje,“ podčiarkol.

Najviac hydinového mäsa sa podľa Ľ. Urbana dováža z Poľska, Česka, Maďarska, Brazílie a Rumunska. Pritom často ide o menej kvalitné mäso, nezriedka až zdraviu nebezpečné, o čom svedčia škandály s poľskými i brazílskymi kurčatami.

„Tieto v mrazenom stave končia najčastejšie v reštauráciách, školských a iných stravovacích zariadeniach. Z obchodných reťazcov má slovenská hydina najvyššie zastúpenie v sieti predajni CBA a COOP, najnižšie v Metre a Kauflande,“ informoval. „V súčasnosti sú u nás kurčatá chované prevažne na veľkých moderných farmách. Vo veľkochovoch sa chovajú kurčatá s vysokokvalitným genetickým základom pre rýchly výkrm, majú zabezpečené vhodné svetelné a klimatizačné a priestorové podmienky a dostatočný prístup k vode a kvalitnému krmivu. Slovenskí hydinári v prípade zvýšeného záujmu sú počas niekoľkých týždňov schopní zvýšiť produkciu na 60 % domácej spotreby a postupne sa dostať až na požadovaných 80 %,“ podotkol.

K zákazníkovi sa podľa neho dostáva od slovenských chovateľov iba hydina, ktorá je zdravotne bezpečná a neobsahuje žiadne antibiotiká, či iné nežiaduce látky, na čo dohliada stály veterinárny dozor. Kurčatá sú chladené výlučne vzduchom, na rozdiel od niektorých importérov, ktorí dodávajú na trh kurčatá chladené vodou. Za svoje peniaze teda podľa jeho slov zákazník dostane mäso a nie tretinu vody. Nehovoriac o mrazených kurčatách z dovozu, pri ktorých nikto nevie, ako boli kŕmené, koľkokrát rozmrazené a opäť zmrazené.

„Keďže tie tohtoročné majú dobu trvanlivosti až do roku 2015, je nepochybné, že museli byť použité silné konzervačné látky, či iné prípravky. To všetko by mal mať slovenský spotrebiteľ na zreteli, pretože v podstatnej miere on rozhoduje o tom, koľko sa bude na Slovensku produkovať hydiny,“ upozornil.

Pripomenul, že hydina v rôznych spôsoboch spracovania patrí medzi tradičné a najobľúbenejšie potraviny na slovenských stoloch.

„Hydinové mäso, okrem toho že je najlacnejšie, má výhodné biologické a nutritívne vlastnosti. Má vysoký obsah celkových bielkovín vrátane esenciálnych aminokyselín, vysoký obsah esenciálnych nenasýtených mastných kyselín a minerálnych látok a nízky obsah tukov, čo hrá veľmi dôležitú úlohu v prevencii tzv. civilizačných ochorení, akými sú srdcovo-cievne, onkologické ochorenia, cukrovka, obezita, hypertenzia, osteoporóza,“ dodal.

(tasr)

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *