Farmári sa pripravujú na novú spoločnú politiku EÚ, chcú lepšie podmienky

Spravodlivejšie rozdeľovanie dotácií a rovnosť podmienok podnikania očakávajú slovenskí poľnohospodári a potravinári od novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), na ktorej pracuje Európska únia (EÚ) a jej členské štáty. Podľa odborníkov z agorezortu, ktorí sa v piatok zišli na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre, treba aktívne ovplyvňovať, ako sa bude balík v hodnote 55 miliárd eur, určených na poľnohospodárstvo, rozdeľovať a na aké ciele bude slúžiť.

Definitívna podoba novej SPP by mala byť prijatá po roku 2021, vstúpiť do formovania jej podoby je však podľa poľnohospodárov nutné už dnes. Podľa slov Jána Pokrivčáka z SPU je potrebné diskutovať o tom, akým spôsobom budú dotácie z EÚ plynúť k našim farmárom a akým spôsobom sa budú na národnej úrovni rozdeľovať. Ako pripomenul, medzi hlavnými cieľmi tvoriacej sa novej SPP bude rozvoj vidieka, zvyšovanie zamestnanosti, ochrana životného prostredia, podpora malých farmárov a lokálnych produktov s dôrazom na vzájomnú spoluprácu a zlepšenie postavenia prvovýrobcov a potravinárov na trhu.
Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milana Semančíka Slovensko už teraz hľadá spojencov aj v iných štátoch strednej Európy, s ktorými by naši farmári a potravinári dokázali vylobovať lepšie podmienky na európskom trhu. „My nemôžeme donekonečna byť v závese a tváriť sa, že tu funguje nejaká spoločná poľnohospodárska politika. Ona fakt nie je spoločná. Doteraz stále pociťujeme rozdiely, takže požadujeme zmenu. Chceme, aby sme sa už konečne aj my dožili rovnosti podmienok v podnikaní. My sa konkurencie naozaj neobávame, my sa stále obávame tých nerovnakých podmienok, ktoré neustále pretrvávajú v rámci jednotného európskeho trhu,“ skonštatoval Semančík.
Podľa jeho slov je v budúcej SPP nutné zmeniť aj smerovanie financií, ktoré na Slovensko plynú z rozpočtu EÚ. Ako zdôraznil, v súčasnosti pôsobia na agrorezort skôr demotivačne. „Potrebujeme ich nastaviť inak, aby človek mal chuť niečo robiť, niečo vyrábať a vytvárať pracovné miesta na vidieku. Momentálne tomu tak nie je. Stále opakujeme, že tu platí úmera, že čím menej robíš, tým lepšie sa máš. A tá filozofia sa jednoducho musí zmeniť,“ povedal Semančík.
Nastavenie platieb z EÚ i celkové podmienky, ktoré ovplyvňujú rozvoj poľnohospodárstva na Slovenku, má podľa jeho slov negatívny vplyv nielen na farmárov, ale aj na vidiek a životné prostredie. „Samozrejme, že všetko so všetkým súvisí. Ten kolobeh živín sme prerušili, máme problémy aj s klimatickými zmenami. Máme problémy aj preto, že nám upadá živočíšna výroba, že nám v pôde prakticky chýba organická hmota, že sa nám vytráca humusová zložka z pôdy, že máme problém so zadržiavaním vody v pôde a veľa ďalších ťažkostí. To všetko je potrebné zmeniť,“ dodal Semančík.

(tasr)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *