K zime nepochybne patrí aj inoväť a ľadovica…

Hoci zimy bývajú rôzne, priebeh terajšej zimy je vcelku normálny s výskytom typických zimných javov. Nepochybne k nim patrí aj vznik inoväte či ľadovice alebo poľadovice v prírode.

Inoväť je krehká ľadová usadenina v tvare jemných ihličiek, šupiniek alebo iných podobných útvarov. Vzniká väčšinou na konároch stromov, na elektrických drôtoch a podobne, najčastejšie za spolupôsobenia hmly. Keďže uchytenie inoväte na predmetoch je veľmi krehké, často sa stáva, že už pri slabšom vetre či miernom oteplení jej značná časť opadáva na zem. Iba pri dlhotrvajúcom pôsobení a postupnom narastaní (napr. pri následnej ľadovici) môže spôsobiť menšie lokálne škody.

Ľadovica je súvislá priehľadná kompaktná ľadová vrstva, ktorá vzniká zamrznutím podchladených kvapiek vody obvykle pri mrholení alebo mrznúcom daždi pri teplotách 0 °C až mínus 3 °C. Súvislý ľadový obal pokrýva celé predmety, vodorovné, zvislé alebo šikmé plochy, konáre stromov, drôty elektrického vedenia a pod. Pri dlhšie trvajúcom výskyte môže vytvoriť na predmetoch vrstvu aj niekoľko centimetrov hrubú, pričom veľká hmotnosť ľadu potom spôsobuje rozsiahle škody na porastoch a elektrickom vedení. Poľadovica je ľadová vrstva, ktorá vzniká z nepodchladených dažďových kvapiek alebo kvapiek mrholenia zamrznutých na zemi.

I keď ľadovica a poľadovica potrebujú na svoj vznik veľmi špecifické teplotné a vlhkostné podmienky, vyskytuje sa takmer pravidelne aspoň raz počas každej zimy. Pre jej škodlivosť je dôležitá intenzita dažďa a hlavne následné počasie. Väčšinou totiž vzniká po dlhšom ochladení, ktoré vystrieda oteplenie s tekutými a mrznúcimi zrážkami, teda väčšinou aj nasleduje ďalšie otepľovanie a jej roztopenie. Občas však nastane v krátkom čase ďalšie ochladenie, ktoré potom predlžuje jej trvanie a následne aj škody. Určite si mnohí pamätajú na pomerne silnú ľadovicu na Vianoce roku 1977 či 8.1.1996 s veľkými škodami v lesoch Malých Karpát. V prípade silnej ľadovice môže hmotnosť ľadu dosiahnuť stovky kilogramov na priemerne starý lesný strom alebo na elektrickom vedení pri viac vzdialených stožiaroch medzi dolinami. V takých prípadoch nie je ďaleko k rozsiahlym škodám polámaním vetiev stromov, ktoré sú veľmi krehké. Okrem toho však pri dlhšie trvajúcej ľadovici (nad 5 dní) môže dôjsť aj k uduseniu púčikov, ktoré nemusia všetky na jar vypučať. Ochranou je iba viera vo včasné oteplenie.

Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP OOR

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *