Kalamitné premnoženie hraboša poľného

V roku 2014 sa na území Trnavského kraja kalamitne premnožil jeden z najnebezpečnejších poľnohospodárskych škodcov – hraboš poľný. Na porastoch kultúrnych plodín za posledné dva roky len v tomto kraji spôsobil obrovské hospodárske škody, vyčíslené na milión eur.

O závažnosti kalamitného premnoženia hraboša poľného a navrhovaných, prípadne už realizovaných, opatreniach v boji proti tomuto nebezpečnému škodcovi našich polí sme sa porozprávali s Ing. Jozefom Šumichrastom, PhD., riaditeľom Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trnava (ďalej RPPK) a doc. Mgr. Ivanom Balážom, PhD., zoológom na Katedre ekológie a environmentalistiky a súčasne prorektorom Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (ďalej UKF).

Čo bolo dôvodom spolupráce UKF v Nitre s RPPK Trnava?

I. Baláž: V minulom roku sa v Trnavskom kraji enormne premnožil hraboš poľný, ktorý spôsobil rozsiahle hospodárske škody na porastoch a úrode poľnohospodárskych plodín. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre má výskum drobných cicavcov, a teda aj hlodavcov, dlhoročnú tradíciu. Z tohto dôvodu nás oslovil Ing. Jozef Šumichrast, PhD. z Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trnava a týmto sa začala naša spolupráca pri riešení kalamitného výskytu hraboša poľného na území Trnavského kraja.

Ako by ste charakterizovali hraboša poľného ako biologický druh?

I. Baláž: Hraboš poľný je jeden z 19 druhov hlodavcov na Slovensku, ktorý zaraďujeme k drobným zemným cicavcom. Vyznačuje sa krátkym chvostom, krátkymi ušnicami a relatívne malými očami. Obýva bezlesné oblasti celého nášho územia, od nížin až po alpínske lúky v Tatrách (100 až 2100 metrov nad morom). Buduje si dva typy podzemných chodieb – nôr. V chodbách si v zime buduje trávnaté hniezda, v lete si hniezda stavia na vlhkejších miestach. Jedince žijú v kolóniách bez pevnej sociálnej štruktúry. Pre hraboša je typická celodenná aktivita s 2 – 3 hodinovým odpočinkom, ktorý strieda s vyhľadávaním potravy. Živí sa zrnom, podzemnými a zelenými časťami rastlín a drobnou živočíšnou potravou.

Prečo dochádza ku kalamitnému premnoženiu hraboša poľného?

I. Baláž: Hraboš poľný má vysoký reprodukčný potenciál, už troj až štvortýždňové mláďatá môžu pohlavne dospieť. Samica môže mať počas roka až štyri vrhy a v jednom vrhu môže mať od dvoch do desať mláďat (priemerne 5 mláďat). V tom istom roku sa do reprodukcie zapoja mláďatá z prvého a druhého vrhu. Dostatočné množstvo samíc, navyše aj gravidných, je predpokladom pre expandovanie populácie. Hraboš žije približne dva roky, väčšinou však prežije len jednu zimu. Vplyv klímy sa tiež prejavil na početnosti populácie hraboša, mierne zimy umožňujú jeho prežívanie. Na hraboše je viazaných veľa živočíchov, či už sú to cicavce alebo dravé vtáky, ktorých početnosť taktiež ovplyvňuje hustotu jeho populácie.

V čom spočívala Vaša príprava na monitoring hraboša poľného?

I. Baláž: Vopred sme si pripravili podklady a získali povolenia na monitorovanie a odchyt živočíšneho druhu z voľnej prírody (je nutná výnimka z Ministerstva životného prostredia SR), pretože nie je možné ľubovoľne manipulovať s voľne žijúcimi živočíchmi. Zostavili sme metodiku, na základe ktorej budeme monitorovať stav hraboša poľného.

Čo bude prioritnou úlohou pracovníkov UKF v Nitre pri riešení problémov s hrabošom poľným?

I. Baláž: Našou úlohou bude realizovať pravidelný monitoring a výskum hraboša poľného na vybraných modelových lokalitách Trnavského kraja za účelom zistenia aktuálnej veľkosti populácie a krátkodobo predpovedať ďalší vývoj populácie hraboša poľného počas nasledujúceho obdobia.

Môžete priblížiť, kde konkrétne sa nachádzajú modelové lokality?

I. Baláž: Výskum a monitoring realizujeme na štyroch lokalitách Trnavského kraja, pričom monitorované plochy sú v obhospodarovaní Poľnohospodárskeho družstva Zavar, SEMAT Špačince, „Školský majetok“ (okres Trnava) a RAOS Bojničky (okres Hlohovec). Na každej lokalite sledujeme porasty viacerých plodín, ako napríklad lucerny, ktorá predstavuje celoročný problém, ďalej repky ozimnej, pšenice ozimnej, kukurice siatej a iných.

Ako bude prebiehať monitoring a výskum v praxi?

I. Baláž: Monitoring a výskum hraboša poľného na vybraných lokalitách realizujeme kombináciou dvoch metód – metódou zisťovania aktívnych dier (nôr) a metódou odchytu do pascí. Prvá metóda spočíva v zisťovaní počtu aktívnych nôr. Výsledkom tejto metódy je stanovenie nízkej, strednej, alebo vysokej početnosti hraboša poľného. Metódou odchytov do pascí zisťujeme štruktúru populácie hraboša poľného. Na každej lokalite uplatníme dve línie kladenia pascí v tzv. „T“ konfigurácii, každá línia má po 60 pascí, ktoré sú exponované 24 hodín. Výstupom je poznanie početnosti populácie hraboša poľného na jeden hektár a poznanie štruktúry populácie t. j. pomer pohlaví, veková štruktúra, množstvo pohlavne aktívnych jedincov, gravidné samice atď. Celkovo vieme zistiť v akej kondícii je sledovaná populácia, t. j. fitnes jedincov. Tieto údaje tvoria základ predikcie trendu a rýchlosti vývoja populácie hraboša poľného v nasledujúcich mesiacoch.

Aký je časový harmonogram realizovaného monitoringu?

I. Baláž: Výskum hraboša poľného je vzhľadom na jeho životný cyklus potrebné realizovať počas celého roka, počas jednotlivých ročných období. Cieľom kontroly v predjarí je zistenie stavu populácie po prezimovaní, jej veľkosti a štruktúry. Z pohľadu prínosu pre poľnohospodársku prax je najdôležitejšia jar. Na základe zistených výsledkov v tomto období je možné odhadnúť vývoj populácie v najbližších mesiacoch, čo je dôležité z pohľadu pestovania poľnohospodárskych plodín a upozorniť poľnohospodárov na prípadnú blížiacu sa gradáciu populácie. Kontrolou v mesiacoch august až september zistíme početnosť a štruktúru populácie po poľnohospodárskych zásahoch na ornej pôde súvisiacich so zberom plodín a pozberovým ošetrením pôdy. Na jeseň (október až november) sa zameriame na početnosť a štruktúru populácie pred nástupom zimy, t. j. poznanie stavu populácie, ktorej jedinci budú tvoriť základ populácie v nasledujúcom roku.

V čom vidíte najväčší význam prebiehajúceho výskumu pre poľnohospodárov?

I. Baláž: Našou snahou je pre poľnohospodárov signalizovať, kedy bude hroziť vzostup početnosti populácie, aby poľnohospodári včas zachytili jej nástup a teda možný škodlivý dopad na porasty kultúrnych plodín a predísť tak kalamitnému premnoženiu hraboša. Našou úlohou bude odporučiť optimálne načasovanie správnych postupov a aplikácií chemických prostriedkov, ktoré sú v určitých prípadoch jediným účinným riešením.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *