Klimatické záväzky pri nových fondoch EÚ sú vraj formálne

Členské štáty EÚ v strednej a východnej Európe nedokázali podľa environmentálnych organizácií nastaviť stratégiu nových fondov EÚ tak, aby svoje záväzky v oblasti ochrany klímy naplnili viac než formálne. Na Slovensko bude na tieto politiky smerovať približne 15% výdavkov.

„Dnes je neuveriteľne dôležitý deň pre Európu a boj proti klimatickej zmene. Najmenej 20% z celkového rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 budú výdavky súvisiace s klímou,“ neskrývala radosť po odsúhlasení viacročného rozpočtu vo výške 960 miliárd eur v Európskom parlamente komisárka pre klímu Connie Hedegaard. „Namiesto toho, aby bola zaparkovaná v kúte rozpočtu EÚ, bude teraz klimatická akcia integrovaná do všetkých hlavných výdavkových oblastí.“

V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa má najmenej 30% financií na rozvoj vidieka použiť na klimatické projekty. Pokiaľ ide o kohéznu politiku, 23 miliárd eur bude určených na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Viac rozvinuté regióny budú mať povinnosť vyčleniť na energetickú účinnosť 20% zdrojov, menej rozvinuté regióny najmenej 6%.

Prostredníctvom výskumného programu Horizon 2020 s celkovým rozpočtom 63 miliárd eur sa má na inovácie v oblasti klimatických a energeticky čistých technológií vyčleniť suma viac ako 22 miliárd eur. V rámci Nástroja na prepojenie Európy (CEF) by sa malo klimatické úsilie potvrdiť hlavne pri projektoch prenosu elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE).

Rozpočet environmentálneho programu LIFE prekročí viac ako 3 miliardy eur, pričom vznikne samostatný podprogram pre klímu s alokáciou 760 miliónov eur.

Formálne a politické vyhlásenia

Medzinárodné siete environmentálnych mimovládnych organizácií CEE Bankwatch Network a Priatelia Zeme Európa ale upozornili, že členské štáty v strednej a východnej Európe nedokázali zatiaľ nastaviť svoju stratégiu čerpania budúcich fondov EÚ tak, aby boli schopné naplniť uvedené záväzky. Analýza jednotlivých Partnerských dohôd ukázala vágnosť a formálnosť úvah o klíme v stratégiách fondov EÚ a nevôľu alokovať financie na túto oblasť.

„Tento rok členské štáty súhlasili s vymedzením 20% z celkového sedemročného rozpočtu EÚ na ochranu klímy. Takýto finančný záväzok je obrovskou príležitosťou pre rozbehnutie transformácie ekonomík v EÚ, hlavne v štátoch ako je Slovensko, ktorých ekonomika je stále veľmi náročná z hľadiska spotreby energie a produkcie skleníkových plynov,“ uviedol Miroslav Mojžiš, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA pre fondy EÚ.

V celkovom hodnotení dostalo Slovensko od environmentálnych organizácií 9 z 18 bodov, čo je najviac spomedzi 8 sledovaných krajín, hoci na klímu vyčlenilo len necelých 15% výdavkov. Najhoršie skóre dostala Česká republika, najmä kvôli pokračovaniu uhlíkovo intenzívnych energetických a dopravných projektov a spaľovaní odpadov.

Ďalší nevyužitý potenciál

V porovnaní so súčasným obdobím vyčlenilo Slovensko viac peňazí na Operačný program Kvalita životného prostredia (3,229 mld. eur), v rámci ktorého sa stanovili tri tematické piliere: podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch; podpora prispôsobovania sa zmenám klímy, predchádzania a riadenia rizika; ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívnosti využívania zdrojov.

Autori analýzy ale kritizujú najmä to, že operačné programy, ktoré nie sú primárne zamerané na životné prostredie a klimatickú zmenu, hoci majú značný potenciál prispieť k jej zmierneniu, túto problematiku dostatočne nezohľadňujú. Štáty ignorujú napríklad investície do inteligentných sietí, ktoré sú podstatné pre aktívne zapojenie odberateľov do manažmentu dodávok energie.

Spomedzi obnoviteľných zdrojov podporujú štáty najmä využívanie biomasy (dreva a poľnohospodárskych plodín), ktoré môže mať v masovom meradle veľmi negatívne vplyvy na životné prostredie a nemusí vôbec prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov.

Aj Slovensko síce v dokumentoch uznáva obrovský potenciál a potrebu opatrení na podporu úspor energie a využívania OZE, no napriek tomu na ne nevyčlenilo dostatok financií.

„Zdá sa, že na Slovensku sme stále nepochopili význam týchto investícií pre tvorbu nových pracovných miest,“ poznamenal Miroslav Mojžiš.

Priatelia Zeme-CEPA a ich partnerské organizácie preto vyzvali Európsku komisiu, aby pozorne monitorovala výdavky členských štátov a zaistila, že 20 % z nich naozaj bude smerovať na klimatické aktivity. (EurActiv)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *