Autor
Kategórie:
Nezaradené

Kto chce niečo dosiahnuť, musí mať odvahu

Pavol Timko, majiteľ spoločnosti Agrotim so sídlom v Zemplínskej Novej Vsi, časť Úpor, obsadil v súťaži Top – Agro 2010 štvrté miesto. Napriek tomuto úspechu tvrdí, že kritériá súťaže odrážajú skôr ekonomické výsledky, ale berie ju ako príležitosť stretnúť sa s podobnými nadšencami a získať nové poznatky, ktoré ho posunú vpred.

Zmena spoločenských pomer v roku 1989 zastihla Pavla Timku uprostred poľnohospodárskych strojov, na ktoré bol uznávaným odborníkom. Nové podmienky mu umožnili realizovať sa v predaji poľnohospodárskych strojov, s vidinou založiť si vlastnú firmu. „Naštartoval“ ho projekt pre trebišovský cukrovar na dodávku techniky pre 10 poľnohospodárskych subjektov.
„Ja som kúpil sedem kombajnov na zber cukrovej repy. Neskôr to boli moderné traktory, postrekovače, obilné kombajny. Mal som však aj okolo 80 hektárov ornej pôdy. Spolu so synmi sme ju kúpili alebo prenajali od ľudí, ktorí sa vzdali hospodárenia na pôde, ale mali sme aj pôdu po rodičoch. Postupom času sme sa rozrástli na 1200 hektárov. Naše rozhodnutie venovať sa podnikaniu na pôde dostávalo pevné obrysy. Zmeny, ktoré prichádzali s dobou, boli viditeľné, napríklad investície do techniky na pestovanie cukrovej repy zostali nevyužité. S odstupom času sa však ukazuje, ako hospodársky i politicky škodlivé bolo zrušenie výroby v cukrovare v Trebišove, ktorý dával prácu tisíckam ľudí nielen priamo vo výrobe cukru, ale aj na poliach južného Zemplína. Tam malo pestovanie cukrovej repy dlhoročnú tradíciu, ale aj dostatok odborníkov a veľký technický potenciál. To nie je planá nostalgia, ale realita, ktorá sa dotkla tohto kúta Slovenska. To všetko malo vplyv aj na môj ďalší, a nielen podnikateľský život,“ spomína Pavol Timko.
Spolu so synmi založili v roku 2002 spoločnosť Agrotim. Sám Pavol Timko sa špecializoval na rastlinnú výrobu. Dá sa povedať, že vtedy dostalo zelenú jeho podnikanie postavené na troch pilieroch – prvovýroba, poľnohospodárske služby a obchod s poľnohospodárskymi strojmi, záručný a pozáručný servis a diagnostika.
V roku 2007 založil P. Timko Zemplínsku agrárnu spoločnosť s výmerou 700 hektárov pôdy, ktorú spravujú jeho synovia. Aj novozaložená spoločnosť pritom realizuje obchody prostredníctvom spoločnosti Agrotim. Tieto dve spoločnosti obhospodarujú spolu 2-tisíc hektárov ornej pôdy a nebránia sa ani možnosti získať ďalšiu pôdu.

Chvála pôde

„Prevažná časť pôdy, ktorú obhospodarujeme, je hnedozem, stredne ťažká pôda, často skúšaná záplavami. Veľká časť pôdy, ktorú sme získali od zaniknutých subjektov, bola vo veľmi zlom stave. Do obnovy jej kondície sme investovali značné finančné prostriedky. Podrývame ju a skvalitňujeme saturačnými kalmi, ktoré obsahujú až 40 % vápnika. Aplikujeme ich, aby sme zlepšili štruktúru pôdy. Pestujeme pšenicu, repku, kukuricu, slnečnicu a sóju. V tomto roku sme zvýšili výmeru kukurice, keďže táto práve táto plodina sa ukazuje ako strategická plodina, ktorá prináša najvyšší zisk,“ hodnotí Pavol Timko.
„Kukuricu sme mali na 235 hektároch a dosiahli sme priemernú úrodu 9 ton z hektára. Bilancia mohla byť ešte lepšia, ale 70 hektárov nám zničil ľadovec, čo skreslilo výnos. Na tomto konštatovaní nič nemení ani to, že časť škody nám poisťovňa nahradila. Viac by nás totiž potešilo, keby sme namiesto financií zobrali úrodu, ktorá je pre každého roľníka ukazovateľom jeho práce. Proti prírode sa však zatiaľ žiadny nástroj, ktorý by ju skrotil, nenašiel. V tomto roku sme zasiali repku olejnú na 370 hektároch a ozimnú pšenicu na 750 hektároch. Na jar rátame aj so sójou, ktorá sa v našich podmienkach už v minulosti ukázala ako výborná predplodina. Mám však obavy, že budúcoročná úroda nenaplní naše predstavy. Počas tejto jesene je v našom chotári totálny nedostatok vlahy, napríklad pšenica nám ešte nevzišla. Repka je na niektorých parcelách v dobrej kondícii, ale máme aj také parcely, na ktorých bude veľký výpadok porastov, možno aj plošný,“ konštatuje Pavol Timko.

Legislatíva je zradná

Pavol Timko má dobré kontakty aj s roľníkmi v zahraničí. Stretnutia s nimi nie sú len o práci, ale tiež o tom, čo bráni roľníkom v ich ďalšom napredovaní. Sú to veľmi poučné informácie.
„Súčasný vývoj ukazuje, že vlády iných krajín sa oveľa viac zaujímajú o agrárny sektor ako tá naša. Pri sledovaní situácie na Slovensku mám dojem, že u nás sú roľníci pre štát akousi príťažou. Vlády starej európskej „pätnástky“ sa ináč starajú o poľnohospodárov. Na Slovensku nemáme dlhodobú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva. Ako však môže vzniknúť, keď počas jedného volebného obdobia sa na stoličke ministra pôdohospodárstva vystriedajú štyria ľudia? Dnes je to podobné, aj keď z iných dôvodov. Kým sa minister trochu zorientuje v problematike, odchádza. Jednoducho povedané, naše poľnohospodárstvo je zle naštartované. A ak sa dnes nevyrokujú v rámci Európskej únie pre našich poľnohospodárov vhodné podmienky, budeme na to ešte dlho doplácať. Veľa sa hovorí, ale skutočne len hovorí, o dotáciách. Ja som za to, aby boli zrušené v celej EÚ. Až potom sa ukáže, ako sú na tom slovenskí poľnohospodári. Ja si myslím, že sú na tom dobre. Oveľa lepšie, ako si mnohí naši politici a neprajníci myslia. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vie, čo nám chýba. Problém je v tom, že jej návrhy, teda naše návrhy, nie sú realizované. Rokuje sa o nich aj na úrovni V4. Žiaľ, Slovensko patrí medzi tie krajiny V4, kde sa z ich spoločných dohôd dotiahne najmenej, lepšie povedané nič,“ hovorí Pavol Timko.

Smer bioenergetika

Pavol Timko si cení pomoc, ktorú mu poskytujú synovia Pavol a Martin. Je rád, že má nástupcov, ktorí budú pokračovať v jeho práci. A čo im vštepuje?
„Ak chce človek niečo dosiahnuť, musí mať pevný cieľ a hlavne odvahu. Nesmie sa báť zobrať na seba zodpovednosť a musí tvrdo pracovať. A musí mať určitý kapitál. Keď som začínal ako súkromný predajca techniky alebo podnikať na pôde, bola situácia úplne iná než dnes. V súčasnej dobe sa bankové domy pozerajú na začínajúcich podnikateľov, hlavne na tých, ktorí chcú podnikať na pôde, veľmi nedôverčivo. Je veľmi ťažké získať výhodný úver, a tak sa aj ťažko začína. Som preto rád, že moji synovia prekročili túto etapu. Pri mne získali aj dostatok skúseností, ktoré využijú pri pokračovaní v mojej práci. Zatiaľ je našou spoločnou víziou vstup do projektov v bioenergetike, kde sa otvára široký priestor. Mohol by to byť štvrtý pilier nášho podnikania a zároveň výzva i skúška našich doterajších skúseností z podnikania,“ dodáva na záver Pavol Timko.
ŠTEFAN VARŠANÍK

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *