Autor
Kategórie:
Nezaradené

Maďari zaviedli Daň národného zdravia

Čokoláda, zmrzlina, keksy, energetické nápoje či zemiakové lupienky – ak si budú chcieť maďarskí spotrebitelia pomaškrtiť na týchto pochúťkach, odteraz budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka. Začiatkom septembra totiž v Maďarsku vstúpil do platnosti nový zákon, ktorý zaťažuje nezdravé potraviny zvláštnou daňou. Zaťaženiu podliehajú produkty s vysokým obsahom soli alebo cukru a nápoje s priveľkým obsahom kofeínu.

Daň národného zdravia, ako znie jej oficiálny názov, má zmeniť stravovacie návyky maďarských spotrebiteľov a zlepšiť ich zdravotný stav. Maďarský premiér na margo zákona vyhlásil: „Tí, ktorí žijú nezdravo, musia prispievať viac.“
Podľa správy z roku 2010, vydanej Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, trpí obezitou takmer 19 percent Maďarov, kým priemer v rámci krajín Európskej únie dosahuje 15,5 percenta. Tamojšia vláda očakáva, že vďaka zvýšenej dani vyberie ročne 74 miliónov eur, ktoré plánuje použiť na financovanie zadĺženého zdravotníctva.
„Vysielame signál spotrebiteľom, aby nezdravé a drahé produkty nejedli,“ citovala agentúra AFP Sándora Fonta, poslanca maďarského parlamentu. „Tiež chceme pritlačiť na výrobcov, aby znížili obsah soli a cukru v potravinách,“ dodal.
„Maďarská daň je daňou na produkty s vysokým obsahom cukru, soli a kofeínu; dani podliehajúce výrobky zahŕňajú aj nealkoholické nápoje s pridaným cukrom, energetické nápoje s pridaným cukrom a kofeínom, sladené polotovary, slané snacky, koreniny s veľkým obsahom soli, instantné polievky a omáčky,“ uviedla pre online verziu nemeckého magazínu Der Spiegel Lisa McCooey z lobbistickej skupiny Food Drink Europe.
Povinnosť platiť daň pripadá výrobcovi – ak ide o maďarskú firmu; alebo na dovozcovi – v prípade, že ide o import. Na osviežujúce nápoje, ktoré obsahujú málo ovocnej šťavy (menej než štvrtinu), ale zato veľa cukru alebo kofeínu, sa vzťahuje dodatočná daň vo výške 5 až 250 forintov (čiže takmer jedno euro) za liter. V prípade nezdravých potravín predstavuje dodatočná daň 100 až 200 forintov (0,36 až 0,73 eura) za kilogram.
Nová daň je spojená s viacerými výnimkami. V prvom rade sa nevzťahuje na tradičné maďarské špeciality, ako sú suché salámy, čabajka či pečeňové paštéty, a netýka sa ani jedla predávaného v stánkoch či v reštauráciách s rýchlym občerstvením. Okrem toho obchodníci, ktorí z produktov, podliehajúcich zvýšenej dani, predajú menej než 50 litrov alebo 50 kilogramov, sú od odvodu dane oslobodení.
Producentom potravín sa nový zákon, samozrejme, nepáči. „Je to unáhlený krok, urobený bez predchádzajúcej konzultácie, ktorý poškodí najmä malých lokálnych výrobcov,“ povedala pre agentúru AFP Reka Szolosiová z Maďarskej asociácie výrobcov potravín. „Odradí to veľké zahraničné firmy a čierny trh bude prekvitať,“ dodala.
Ekonomický denník Világgazdaság napríklad uviedol, že nemecký majiteľ značky Chio-chips po schválení zákona upustil od úmyslu vybudovať v Maďarsku nový závod na výrobu pukancov a chrumiek. Výrobca energetických nápojov Hell vraj uvažuje podobne.
Ako informovala agentúra ČTK, podľa Zoltána Feketeho, tajomníka Zväzu maďarských značiek, kvôli zvýšenej dani do konca roku skončia s produkciou najmenej štyri podniky. Tým by zaniklo zhruba dvetisíc pracovných miest, a ak by sa znížil obrat i u dovozcov, v sektore distribúcie by zaniklo ďalších dvetisíc miest.
Niektorí odborníci sa obávajú, že zvýšená daň, uvalená na nezdravé potraviny, v boji proti obezite nepomôže, a že zbytočne zaťaží rozpočty chudobných domácností. O podobnom zákone pred časom uvažovalo i Rumunsko, no nakoniec ho neschválilo. Dragos Frumesu, prezident Syndikátu potravinárskeho priemyslu, pre agentúru IPS odôvodnil nedôveru voči podobným opatreniam týmito slovami: „Rumuni jedia nekvalitné jedlo, lebo sú chudobní. Daň ich nezastaví, vyberú si ešte lacnejšie produkty.“
Andras Nagy, prezident Maďarskej národnej nadácie srdca, ktorá sa zaoberá prevenciou kardiovaskulárnych ochorení ale tvrdí, že nová daň chudobu nezvýši: „Tieto druhy potravín ľudia nepotrebujú a zaobídu sa bez nich.“
Zvláštnu daň, zavedenú v Maďarsku, podporuje i Európska aliancia pre verejné zdravie, ktorá však v otvorenom liste maďarskému parlamentu jedným dychom dodala, že by bolo vhodné „zvážiť použitie ďalších cenových mechanizmov alebo podpôr, vďaka ktorým by boli zdravšie varianty dostupnejšie.“
Podobný zákon na nezdravé potraviny má i Fínsko, ktoré zvláštnou daňou zaťažuje napríklad osviežujúce nápoje, zmrzlinu či čokoládu, a v súčasnosti zvažuje jej rozšírenie i na potraviny, obsahujúce nasýtené tuky. Takúto daň plánujú tohto roku zaviesť aj Dáni. Cukor a čokoláda sa vyššími daňami zdaňujú i v Nórsku.
MARÍNA URBÁNKOVÁ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *