Malé vodné elektrárne a lyžiarske areály môžu zlikvidovať chov rýb

Slovenským chovateľom rýb robí vrásky pripravované prehodnocovanie doteraz vydaných odberov vody, ktorým sa tieto majú dostať do súladu s kapacitnými možnosťami jednotlivých vodných tokov. Obávajú sa, že finančne silné lobistické skupiny developérov, ktoré stoja za projektmi malých vodných elektrární a lyžiarskych vlekov s technickým zasnežovaním, presadia svoje záujmy na úkor na Slovensku tradičného chovu rýb.

„Na Slovensku sa na tokoch riek povoľujú a stavajú stále nové malé vodné elektrárne a pribúdajú aj nové strediská zimných športov s technickým zasnežovaním. Koordinácia koncepcií rozvoja na centrálnej úrovni chýba,“ povedal pre TASR výkonný riaditeľ Združenia chovateľov rýb na Slovensku Ján Pika, podľa ktorého sú prijímané rôzne koncepcie, ktoré nie sú vzájomne prepojené.
„Príkladom je plánovaný rozvoj malých vodných elektrární a lyžiarskych areálov, ktoré si vyžadujú odber veľkého množstva vody a tej je potom nedostatok pre chovateľov rýb. Pritom by sa produkcia rýb na základe koncepcie rozvoja agrosektora mala zvyšovať,“ zdôraznil Pika. Obáva sa preto, že stavba malých vodných elektrární a lyžiarskych areálov zlikviduje tradičný chov rýb. „Okrem toho, že zamestnáva ľudí vo vidieckych lokalitách, plní aj funkcie vo verejnom záujme, akými sú krajinotvorba, hydroregulácia a iné. Situácia v povoľovaní rozhorčuje chovateľov rýb o to viac, že povolenia na odber vody pre chov rýb boli historicky vydávané ak nie ako prvé, tak určite medzi prvými,“ podčiarkol Pika.
Vody z roka na rok ubúda a čoraz vypuklejším problémom je, že už doteraz vydané povolenia na odber vody nie sú v súlade s reálnou kapacitou vodných tokov. Podľa Piku je to aj dôsledkom toho, že vodný tok spadá pod viaceré úrady životného prostredia, čoho dôsledkom je nevybilancovanie povoľovaných odberov. V praxi sa tak neraz stáva, že ak si na hornom toku chce niekto postaviť zariadenie na zasnežovanie, odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu, ktorý je tu na konanie príslušný, nemá povinnosť vyžiadať si pre vydanie povolenia stanovisko od odboru starostlivosti o životné prostredie okresného úradu príslušného na strednom, respektíve dolnom toku, či tam voda nebude chýbať. Napríklad pre už dlhé roky fungujúce rybochovné zariadenie. Zodpovedný prístup podľa výkonného riaditeľa Združenia chovateľov rýb na Slovensku si vyžaduje pred vydaním povolenia prehodnotiť kapacitu celého vodného toku.
Nefunguje ani vydávanie povolení s časovo obmedzeným nárokom iba počas dostatočnej kapacity toku. Napríklad prevádzkovateľ elektrárne si bude aj tak nárokovať nepretržitý odber. V praxi následne dochádza k tomu, že aktuálny prietok nepostačuje ani na vykrytie nariadených sanitárnych prietokov a chovateľ rýb sa tak pod tlakom, aby zabránil škodám na produkcii, chtiac-nechtiac dostáva do konfliktu so zákonom.
„Koncepcia rozvoja agrosektora v oblasti akvakultúry nie je koordinovaná s inými koncepciami a oblasť chovu rýb nie je zatiaľ funkčná. Jednak vzhľadom na nie najšťastnejšie zvolené priority a jednak vzhľadom na to, že hoci je spracovaná na obdobie 2013 až 2020, podporné nástroje v nej vyhradené zatiaľ neboli uvedené do praxe. Ich uvoľnenie viaže rezort na dosiahnutie udržateľnosti makroekonomických ukazovateľov SR v strednodobom horizonte,“ dodal výkonný riaditeľ Združenia chovateľov rýb na Slovensku.

(tasr)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *