Minister si neodpustil ani slovo do vlastných radov

V dnešnom vydaní sa vraciame k diskusnému fóru, ktoré sa v minulom týždni konalo v Dunajskej Strede. Pre osvieženie pamäte čitateľov uvedieme jeho kľúčovú tému: Je produkčný juh konkurencieschopný?

Ako napovedá už samotné miesto stretnutia a najmä jeho téma, podujatie zorganizovala Agrárna komora Slovenska (AKS) so sídlom v Dunajskej Strede. Len pre poriadok pripomenieme, že na čele tejto novo vzniknutej organizácie stojí pani Helena Patasiová, bývalá dlhoročná riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Dunajskej Strede…
Predsedníčka AKS si vzala slovo na úvod, privítala účastníkov, otvorila diskusné fórum, aby potom odovzdala štafetu referujúcim hosťom.
Ako prvý vystúpil riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva doc. Ing. Štefan Buday, PhD. Pripomenul, že vo vývoji nášho agropotravinárskeho odvetvia, datovanom po vstupe SR do EÚ, boli ziskové roky 2004 až 2008.
„V roku 2009 prišiel zlom, a odvetvie zaznamenalo záporný hospodársky výsledok v rozmere 112,8 mil. eur,“ konštatoval Š. Buday.
Za určitý zlom alebo aspoň za návrat na trajektóriu sľubnejšieho rozvoja možno považovať už aj vlaňajší rok, kedy sa strata odvetvia znížila na 41,7 mil. eur, čo znamenalo medziročný pokles o 71,1 mil. eur. A počet stratových podnikov v agrárnom rezorte sa znížil o desať percent. Vlani bolo v odvetví ziskových 66 percent podnikov.
Riaditeľ VÚEPP však nezabudol dodať, že bez finančných prostriedkov, ktoré do slovenského poľnohospodárstva prúdia z EÚ, by ani ziskové podniky neboli ziskové…
Čo sa týka hodnotenia ziskovosti v súvislosti s formou hospodárenia, podľa údajov, ktoré predostrel Š. Buday, v tomto smere sa najlepšie darilo obchodným spoločnostiam. Z ich celkového počtu bolo ziskových až 73 percent. Družstevná forma hospodárenia podľa jeho údajov vykazuje ziskovosť podnikov na úrovni 55 percent z ich celkového počtu. Nuž a pokiaľ ide o samostatne hospodáriacich roľníkov, v tomto prípade ziskovosť či stratovosť hospodárenia závisí napríklad aj od toho, či gazda hospodári na 50 alebo na 500 hektároch, a či si do nákladov započítava alebo nezapočítava osobný dôchodok…
Vo všeobecnosti sa však dá tvrdiť, že aj úspešnosť samostatne hospodáriacich roľníkov sa odvíja od veľkosti nimi obhospodarovanej pôdy. Spoľahlivou základňou pre dosahovanie ziskov by mohla byť hranica 500 a viac hektárov obhospodarovanej pôdy, nazdáva sa Š. Buday.
O vystúpení ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolta Simona sme obsiahlo referovali už v predchádzajúcom vydaní našich novín. Napriek tomu nám nedá, aby sme k nemu niekoľkými slovami nevrátili. Vyprovokoval nás k tomu sám pán minister.
Minister bol prekvapený, že v rámci diskusie dostal z pléna málo otázok. Tou pasivitou sa zdal byť nemilo zaskočený. Preto vyzval kolegov – poľnohospodárov, „nech každý z nich naberie odvahu chrániť sám seba a budúcnosť svojej rodiny“.
„Ako vás mám obhajovať, keď neviete povedať svoj názor?“, spýtal sa minister. „Buďme k sebe úprimní a otvorene si povedzme, čo nás ťaží a trápi,“ apeloval na účastníkov diskusného fóra, organizovaného Agrárnou komorou Slovenska v Dunajskej Strede. Možno už najbližšia budúcnosť ukáže či slovo ministra, adresované do vlastných radov, padlo v srdci Žitného ostrova na úrodnú pôdu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *