Napriek ťažkým časom sa nevzdávajú

Odlišujú sa od priemeru Slovenska. Poľnohospodárske družstvo Komoča sa nachádza na toku rieky Nitra a Váh. Pôdy sú tu na 90 percent ťažké, lužné a glejovité. Vyslovene najťažšie pôdne typy udávajú aj spôsob a charakter hospodárenia. Na miestnom družstve sa tomu prispôsobujú obnovou strojového parku a správnym výberom odrôd.

„Obrábanie takýchto pôd je veľmi náročné. Dlhoročná priemerná spotreba nafty 40 l/ha pri orbe a 30 l/ha pri podrývaní bolo energeticky veľmi náročné, na čo sme museli primerane reagovať“, hovorí Ladislav Plauter, predseda miestneho družstva.
Investovali do modernizácie
Investovali teda do kvalitných strojov na spracovanie pôdy. Keďže okrem kukuričného kôrovia v podniku všetko podrývajú, zadovážili si podryvák Gaspardo Artiglio od spoločnosti Agropret – Pulz s.r.o. a tiež robustný, silný a výkonný pluh Gregory Besson. Pri výbere strojov je dôležité, ako sa konkrétny stroj osvedčí priamo podmienkach družstva. „Kým sme kúpili pluh Gregory Besson, v praxi sme vyskúšali až šesť pluhov“, prezrádza Ladislav Plauter.
Nové stroje priniesli do družstva očakávaný výsledok. Energetická náročnosť sa podľa slov predsedu znížila na udržateľnú úroveň. Družstvo tiež investuje do modernizácie podniku. Vďaka trom projektom za posledných deväť rokov stihli vymeniť až 70 percent strojového parku. Modernizácia priniesli svoje ovocie aj v podobe priaznivých ekonomických výsledkov. V prvom projekte Sapard investovali 4 milióny korún na kúpu kŕmneho miešacieho voza a nakladača do živočíšnej výroby. V druhom projekte s názvom SOP1 zainvestovali 10 miliónov korún a do podniku pribudol jeden nový výkonný traktor, pluh a kombajn. V poslednom projekte, ktorý ešte stále prebieha nakúpili stroje v hodnote 14 miliónov korún. Do strojového parku pribudol ďalší traktor, nakladač do živočíšnej výroby, miešací voz a rozmetadlo maštaľného hnoja.
Dva ťažké roky
„Pôvodne sme plánovali preinvestovať až 18 miliónov korún, no v roku 2009 prišla mliečna kríza a v roku 2010 nás postihli záplavy“, hovorí Ladislav Plauter. Až 39 percent pôdy bolo pod vodou a ďalších 20 až 30 percent bolo ťažko poškodených. Logicky sa družstvo dostalo do mínusových čísel. Strata 9 miliónov korún v roku 2009 a 4,5 milióna korún v minulom roku so sebou priniesli úsporné opatrenia. Faktúry sa uhrádzať museli, preto sa šetrenie dotklo hlavne platov zamestnancov, ktoré išli dole rádovo o 10 a neskôr až o 20 percent. V predchádzajúcich dvoch kritických rokoch ich troška podržala finančná kompenzácia za zaplavené pôdy a hlavne ceny komodít. Tento rok však podľa predsedu družstva vyzerá dobre. Hlavne kukurica, nosná plodina podniku dala vysoké úrody. Zatiaľ je síce pozbieraných okolo 60 percent plochy, no priemerná úroda sa predbežne črtá okolo 10,5 tony. Ak by sa vraj aj cenové relácie ustálili na hranici okolo 150 eur, bol by podnik vysoko ziskový.
Ťažiskovou plodinou je kukurica
Poľnohospodárske družstvo Komoča, ktoré vzniklo v roku 1990 oddelením sa od pôvodného družstva, kde patrili aj Zemné a Andovce v súčasnosti obhospodaruje 1350 hektárov poľnohospodárskej pôdy, z toho je 1330 hektárov ornej pôdy. Zvyšných 20 hektárov tvoria lúky a pasienky. Nosnou plodinou je kukurica. Zo 650 hektárov zasiatej kukurice sa 100 ha pestuje na siláž a zvyšok na zrno. Ako Ladislav Plauter dodáva, kukuricu by radi pestovali aj na vyššej výmere, no osevný postup ich nepustí. Ten preto dopĺňa 350 hektárov ozimnej pšenice, 100 hektárov slnečnice, okolo 130 hektárov lucerky pre živočíšnu výrobu a 40 hektárov jačmeňa.
Tak ako v každom podniku, prvoradou je ekonomika. Preto aj v Poľnohospodárskom družstve Komoča každý rok vyhodnocujú výsledky hospodárskych analýz, a tie hovoria jasnou rečou. Za posledných desať rokov najlepšie ekonomické výsledky dosahuje družstvo v pestovaní kukurice. Desaťročný priemer sa pohybuje okolo 8,4 tony z hektára.
Nosnými hybridmi sú hybridy spoločnosti Pioneer. Posledných šesť rokov družstvo investuje aj do správnej výživy na patričnej úrovni, na ktorú najlepšie reagovali práve hybridy spoločnosti Pioneer. Osvedčenou kombináciou je 100 kg Amofosu a 100 kg draselnej soli na jeseň a okolo 120 – 150 kg dusíkatých hnojív v jarnom období.
Za túto, podľa predsedu družstva solídnu úroveň hnojenia sa kukurica v tomto roku odvďačila úrodou okolo 10,5 tony. Pšenica sypala 5,4 tony z hektára, jačmeň 5,2 tony z hektára, dobré výsledky dala slnečnica 3,2 tony z hektára.
V tomto roku po siedmych rokoch opäť zasiali repku. Hoci na to nemajú optimálne podmienky, rozhodli sa ju opäť zaradiť do osevného postupu. Keď bude repka finančne zaujímavá plodina aj do budúcna, nie je vylúčené, že ju budú pestovať až na výmere 50 – 60 hektárov. Nehovoriac o tom, že aj v rámci štruktúry osevného postupu je repka veľmi vítanou plodinou.
Produkcia mlieka sa každý rok zvyšuje
Určitými zmenami prešla aj živočíšna výroba. Pred štyrmi rokmi sa zrušil chov 80 kusov ošípaných a mierne sa zredukovali aj stavy hovädzieho dobytka na súčasných 240 kusov. „Zlom nastal najmä v roku 2009, kedy na nás dopadla mliečna kríza. Odvtedy si ale počty držíme“, hovorí Ladislav Plauter. Hovädzí dobytok chovajú najmä na produkciu mlieka. Priemerná produkcia je 8-tisíc litrov a každý rok sa miernymi krokmi, približne o 200 litrov zvyšuje. Predseda družstva to vidí ako dôsledok komplexu opatrení. Kvalitnejšie prostredie, značné investície do modernizácie maštale, zootechnická práca, hygiena a v neposlednom rade veľmi kvalitná výživa.
Súčasťou podniku je tiež sušiarenský areál, vybudovaný v rokoch 1994-1995, v ktorej dominuje sušička Chief. Že sa v podniku pred sedemnástimi rokmi rozhodli práve pre tento typ sušičky považuje Ladislav Plauter za dobré rozhodnutie. Podľa jeho slov pracuje s minimálnymi problémami pri nízkej nákladovej úrovni a to je najdôležitejšie.
Celkovo 52 zamestnancov zvláda aj chod ovocného sadu, ktorý sa rozprestiera na výmere 7 hektárov. Výnimku tvorí obdobie zberu, počas ktorého si na pomoc zvyknú prizvať aj sezónnych pracovníkov z okolitých dedín. Na troch hektároch sa pestujú jesenné odrody a štyri hektáre zaberajú zimné jablká.
Poľnohospodárske družstvo Komoča za dobu svojej existencie prešlo dobrými a menej priaznivými etapami. Napriek predchádzajúcim dvom katastrofálnym rokom však jeho predseda verí v dobrý koniec. Pomohli by vyššie dotácie, ktoré by sa aspoň približovali k dotáciám ostatných štátov EÚ, aby družstvo dokázalo vyrobiť kvalitnú prvotnú surovinu. Jeho ďalším prianím je, aby každý rok vedeli ukončiť so ziskom a hlavne, aby sa už nikdy nezopakoval ročník 2009/2010.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *