Návrat slovenských potravín do obchodov považuje komora za kľúčovú úlohu

Návrat slovenských potravín do obchodov považuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) za jednu zo svojich kľúčových úloh, pretože od nej bude závisieť, či sa Slovenskej republike podarí splniť strategický cieľ vládnej koncepcie rozvoja pôdohospodárstva - dosiahnuť do roku 2020 aspoň 80-% sebestačnosť v produkcii základných komodít mierneho pásma.

BRATISLAVA. „Kedysi sme tento ukazovateľ nielen dosahovali, ale v mnohých prípadoch dokonca aj vysoko prekračovali, ale odvtedy sa situácia dramaticky zmenila. Nekoncepčnosť a časté zmeny prístupov štátu k agrárnej a potravinovej politike spôsobili, že s výnimkou obilnín a olejnín sme prakticky vo všetkých ostatných poľnohospodárskych výrobkoch stratili sebestačnosť,“ uviedol pre TASR tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec.

S klesajúcim rozmerom domácej agrárnej produkcie sa podľa neho postupne znižovala aj domáca výroba potravín, ktorá sa v ostatných rokoch stabilizovala približne na úrovni 3,1 až 3,3 miliardy eur ročne. Ešte pred desiatimi rokmi však predstavovala viac ako 4 miliardy eur a na začiatku sociálno-ekonomickej transformácie bola dokonca ešte vyššia.

„Jedným z kľúčových problémov, na ktorý poukazujeme už dlho, je nízke zastúpenie domácich potravín v ponuke obchodných sietí podnikajúcich na území SR. Skutočnosť, že sa v našej krajine predáva približne toľko dovozových potravín ako domácich, zaraďuje Slovensko do kategórie štátov s nedostatočne rozvinutou výrobnou základňou alebo inými objektívnymi príčinami nízkej domácej produkcie – a teda aj predaja – potravinárskeho tovaru,“ povedal predseda SPPK Milan Semančík.

Zastúpenie slovenských potravín na pultoch obchodov v SR sa podľa M. Semančíka v závislosti od použitej metodiky pohybuje od 32 % do 50 %.

„Aj keby by sme sa priklonili k hornej hranici, stále to znamená, že potravinová sebestačnosť krajiny je zabezpečená iba na polovicu. Slabá ponuka v obchode priamo súvisí s jeho obmedzeným dopytom voči slovenským dodávateľom a s následným úpadkom výrobných kapacít. Situácia v západných krajinách je – na rozdiel od Slovenska – normálna. Tam minimálne 80 % a viac ponuky predstavuje domáca produkcia a dovoz sa využíva iba na doplnenie a oživenie ponuky. U nás však vytlačil domácu produkciu a tá v mnohých prípadoch doslova živorí,“ zdôraznil.

Podľa M. Semančíka to potvrdzujú aj výsledky, získané z hlásení obchodných reťazcov, ktoré museli zaslať v zmysle novelizovaného zákona o potravinách Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

„Hoci v minulosti obchodné reťazce často spochybňovali výsledky samosprávnych kontrol fyzického zastúpenia domáceho a zahraničného tovaru na predajných miestach argumentmi, že podiel predaja domácich výrobkov na ich celkovom obrate je výrazne nadpolovičný, hoci z hľadiska početného zastúpenia môže byť nižší, konkrétne hlásenia obchodu to nepotvrdili. Podľa nich totiž podiel predaja domácich potravín na celkovom obrate obchodných reťazcov v úhrne dosiahol len 51,8 %, pričom bol veľmi rozdielny vo vzťahu k produktom jednotlivých výrobných odborov potravinárskeho priemyslu,“ poznamenal M. Semančík.

„K zlepšeniu situácie môžu prispieť viaceré legislatívne opatrenia, najmä novelizácie zákonov o potravinách a o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Uvedomujeme si však, že pri snahe o zvyšovanie predaja domácich potravín sa nemôžeme spoliehať len na legislatívu. Veľmi dôležité sú aj marketingové a propagačné aktivity, bez ktorých sa len ťažko budeme hýbať dopredu. V štádiu prípravy je Vyhláška o označovaní, propagácii a marketingu produktov a potravín označovaných dobrovoľnými údajmi, ktorú budú môcť na dobrovoľnej báze využívať všetci domáci producenti, ktorí sa budú chcieť výraznejšie ako doteraz odlíšiť od zahraničnej konkurencie,“ dodal šéf SPPK.

(tasr)

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *