Nepriaznivá situácia v chove ošípaných pretrváva

Slovensko bolo v minulosti sebestačné vo výrobe bravčového mäsa, dokonca značnú časť aj vyvážalo za hranice. Dnes je situácia diametrálne odlišná, keď pre vlastnú potrebu Slovenska dokážeme vyrobiť necelých 40 percent.

Ešte pred 15 rokmi sme boli takmer sebestační, avšak od vstupu do Európskej únie (EÚ) začala produkcia bravčového mäsa pomaly a isto klesať. Ako stavy ošípaných, tak aj produkcia bravčového mäsa neustále klesala až do roku 2009, keď sa zastavil pokles na stavoch prasníc na úrovni cca 40-tisíc a tento stav sa s určitými výkyvmi držal až do roku 2014, kedy znova došlo k poklesu.
Z tejto situácie sa Slovenská republika už takmer dve desaťročia nevie spamätať, hlavne z krízy, ktorá nás postihla po vstupe do EÚ. Dá sa konštatovať, že táto nepriaznivá situácia, s výnimkou dvoch rokov, pretrváva doposiaľ. Príčin bolo veľmi veľa – od nepripravenosti na vstup do EÚ, cez „divokú“ privatizáciu, zhoršenie platobnej disciplíny, až po vytunelovanie najväčších bitúnkov na Slovensku, kde poľnohospodárom zostali niekoľko miliónové nedobytné pohľadávky. To všetko sa postupne podpísalo pod znižovanie stavov ošípaných a v mnohých prípadoch až po samotnú likvidáciu chovov.
K zlepšeniu situácie došlo v rokoch 2012 a 2013, kedy pod vplyvom vyšších cien jatočných ošípaných a podpore MPRV SR sa chov ošípaných stával zaujímavým odvetvím a pomaly sa začínali stavy zvyšovať.  Keď sa už zdalo, že nás nič nemôže prekvapiť, došlo k politickému rozhodnutiu EÚ za anexiu Krymu Ruskom, a to postih vo forme embarga voči Ruskej federácii a následnej spätnej reakcie na zákaz dovozov potravín  do Ruska. V tom momente nastal pretlak jatočných ošípaných v EÚ, rapídny pokles ceny a táto situácia nás znova zatlačila do najhoršej situácie, akú sme kedy poznali od vstupu do EÚ. V tomto prípade farmár znášal najväčšie riziko, keď len u neho sa prejavil negatívny dopad. Spracovateľ a obchod pracovali so  štandardnými nástrojmi, len farmár si „odniesol všetko na svojich pleciach,“ čo sa vtedy udialo s cenou. Farmár vždy znáša najväčšie podnikateľské riziko súvisiace s obchodovaním tejto komodity. Ceny jatočných ošípaných v tom čase boli na úrovni 1,0 eura.

Celý článok MVDr. Andreja Imricha, predsedu Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku – družstvo  si možno prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 37, v Téme týždňa venovanej chovu ošípaných.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *