Obrábanie pôdy a vplyv klimatickej zmeny (I.)

Zdravý gazdovský rozum káže, aby obrábanie pôdy zabezpečovalo optimálne pôdne podmienky pre rast plodín, pričom ovplyvňuje celý rad súčinne pôsobiacich činiteľov. Obrábanie pôd si zasluhuje zvýšenú pozornosť v podmienkach klimatickej zmeny, najmä ak extrémy počasia niekoľkých minuloročných sezón z tohto hľadiska vyvolávajú otázky súvisiace s uplatňovaním agrotechnických praktík, ktoré boli, prípadne sú považované za účinné.

S menšou toleranciou by sa časť proklamovaných „istôt“ dala zhrnúť nasledovne: „Pri minimálnom obrábaní pôdy vo vlhkom roku, by malo byť viac vlahy v uľahnutej pôde a menej v neuľahnutej, teda obrábanej bezorbovou či minimalizačnou agrotechnikou. V suchšom roku by to malo byť opačne. Uľahnutá pôda má vo vlhšom roku zníženú priepustnosť pre vodu, čo spôsobuje pomalšie premiestňovanie do nižších vrstiev. V suchšom roku by sa zasa mala prejaviť vyššia rýchlosť kapilárneho zdvihu a rýchlejšie premiestňovanie vody k povrchu pôdy.“

Úzko súvisiace teórie sa týkajú sprístupňovania živín a hospodárenia s uhlíkom, ale aj rozdielov teploty pôdy a ďalších menej diskutovaných hľadísk. Rozdiely v obsahu uhlíka, resp. humusu a humusových látok približujeme v tabuľke 1. Seriózne rozhodnutia si  vyžadujú širší agronomický rozhľad.

Tabuľka 1 Priemerné obsahy humusu a humusových látok v pôde

Technológia obrábania

humus

[%]

CHK

[%]

CFK

[%]

0-15 cm 15-30 cm 0-15 cm 15-30 cm 0-15 cm 15-30 cm
Konvenčná agrotechnika

2,82

2,72

0,250

0,232

0,267

0,236

Minimalizačná agrotechnika

2,93

2,76

0,260

0,234

0,270

0,239

Priama sejba bez orby

2,90

2,74

0,227

0,233

0,275

0,240

CHK – obsah uhlíka humínových kyselín, CFK – obsah uhlíka fulvokyselín

Poľnohospodárstvo je od počiatku odvetvím, ktoré je najviac vystavené vplyvom počasia. To platí hlavne v rastlinnej výrobe – fabrike pod holým nebom. Veď dobrú úrodu s priaznivým počasím a naopak, nízku úrodu so zlým počasím spája množstvo ľudového múdroslovia. Už viac ako storočie silnejú názory, aby na úkor počasia o „gazdovaní“ na poliach čoraz viac rozhodovala rozumnosť hospodára. Aby hospodár nahradzoval, prípadne na minimum eliminoval straty spôsobované nedostatkami či výčinmi počasia. Na stratách úrod má priebeh počasia skutočne veľký až dominantný vplyv, avšak skúsenosti z exaktných pokusov i monitoringu polí potvrdzujú vplyv množstva poľných činiteľov. Časť z týchto činiteľov, ako stanovište, nedostatočná výživa, osivo nízkej biologickej hodnoty, citlivý hybrid či odroda, nevhodná štruktúra a následne osevný sled, sa pri hodnoteniach dôsledkov nepriaznivých ročníkov spravidla objavujú. Zrejme pre nedostatok či chýbajúce údaje sa neberie do úvahy stav pôd, aj keď rôzne štúdie potvrdzujú, že stav pôd a vplyv klímy spolu súvisia, najmä prostredníctvom hospodárenia s vlahou, vstupom uhlíka do pôdy a uvoľňovaním živín. Kritici poukazujú, že pri hlbšom obrábaní pôd sú straty dôsledkom sucha zvyčajne nižšie.

Zmena pohľadu na obrábanie pôdy

V tradičnom ponímaní sa obrábanie pôdy pokladá za zásah majúci za svoj cieľ naplniť požiadavky plodín. Významnejšej pozornosti samotnej pôde sa pri jej obrábaní dostalo až v posledných troch až štyroch desaťročiach, v období takzvaného pôdo-ochranného nazerania. V posledných rokoch evidujeme extrémne prejavy počasia, ktoré významne ovplyvňujú pestovateľské prostredie kultúrnych rastlín. Novšie scenáre zmien priemerných mesačných teplôt vzduchu a zmien mesačných úhrnov atmosférických zrážok ostali vo svojej predikcii nejednoznačné a značne variabilné. Eviduje sa vysoký a narastajúci počet horúcich letných dní, prudkých lejakov a iných krajných prejavov počasia.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *