Pesticídy, odtok a spodná voda

V živote spoločnosti zohráva stále významnejšiu úlohu kvalita prírody a jej zložiek. Napriek všeobecne uznávanému prínosu chemických pesticídov pri ochrane rastlín, vyvoláva ich použitie environmentálne dopady, ktoré môžu byt' nežiaduce. Pesticídy a látky, ktoré vznikajú ich rozkladom, môžu nepriaznivo ovplyvniť i vodu a stať sa tak činiteľom ohrozujúcim priamo i nepriamo človeka.

Chemická ochrana je nevyhnutná

Ako látky prírode cudzie, sa veľmi starostlivo sledujú a pred ich zavedením na trh sa podrobujú dôkladným toxikologickým a hygienickým testom. Aj keď je štátny dozor nad výrobou a distribúciou týchto chemikálií prísny, predsa je ich používanie spojené s určitými rizikami, najmä ak sa nedodržiavajú predpisy o bezpečnosti a hygiene práce. Ďalšie riziko vzniká pri zvýšenej bioakumulácii, najmä ak sa prekročia odporúčané dávky. Podľa rôznych expertíz, v záujme zabezpečenia výživy obyvateľstva, je v súčasnosti potrebné rátať s chemickou ochranou rastlín napriek jej rizikám. Za predpokladu racionálneho využívania pesticídov klesá ich rizikovosť na minimum. Je zjavné, že nárast požiadaviek v tomto smere v našom poľnohospodárstve sa vždy po istom období zvyšuje, občas tiež v podobe výraznejších reštrikčných opatrení.

Faktory ovplyvňujúce pohyblivosť

Pesticídy sa môžu premiestňovať z miesta ich prvotnej aplikácie mnohými spôsobmi. Na prekonanie väčších vzdialeností sa pohybujú pohybom hmoty a to vodou, vzduchom, prachom, ale tiež rastlinami, či fytomasou. Difúziou sa pesticídy premietňujú iba na krátke vzdialenosti. Primárnym nositeľom pesticídov počas ich transportu (ako rozpustených látok) je voda. Na rozdiel od pôdy, v ktorej je pohyblivosť pesticídov malá, sa pesticídy vo vode pohybujú oveľa rýchlejšie a na veľké vzdialenosti. Voda v prírode takmer nikdy nie je v rovnovážnom stave, naopak cirkuluje, čo opisuje hydrologický cyklus.

Schopnosť pesticídov premiestňovať sa v pôde závisí popri ich rozpustnosti (vo vode ale aj v organických rozpúšťadlách) od množstva faktorov a každý pesticíd sa správa úplne rozdielne. Navyše prírodné prostredie tiež nie je uniformné. K faktorom obmedzujúcim pohyblivosť pesticídov patrí dobrá pôda s vysokým obsahom organickej hmoty a bohatým rastlinstvom. Naopak, v chudobnej pôde sa pesticídy pohybujú oveľa rýchlejšie. Najpohyblivejšie sú tie pesticídy, ktoré sú vo vode vysoko rozpustné, ale zároveň sú na pôdu viazané iba slabo. Najďalej tak samozrejme doputujú tie, ktoré sú navyše aj perzistentné (majú dlhý polčas rozpadu). Väčšina pesticídov s nízkou rozpustnosťou vo vode podlieha silnej sorpcii pôdou, sú však aj výnimky. V závislosti od stupňa opísaných činiteľov sa pohyblivosť pesticídov v pôde mení v rozmedzí od silno viazaných prípravkov, kde je ohraničená iba niekoľkými centimetrami z miesta aplikácie, po pesticidy, ktoré nie sú tak silno pútané pôdou a premiestňujú sa až niekoľko metrov (samozrejme zohľadňujúc pritom množstvo infiltrujúcej vody).

Z uvedeného je zrejmé, že vysoko rozpustné pesticídy a zároveň  relatívne perzistentné, ako aj odolné voči adsorpcii pôdnymi časticami, majú vyšší potenciál k prenosu. Z dôvodu nižšej adsorpčnej kapacity a vyššej infiltráte, sú pôdy s nižším obsahom organickej hmoty viac náchylné ku kontaminácii podzemnej vody. Pesticídy, ktoré majú vysokú tendenciu odpariť sa, pre znečistenie spodnej vody nepredstavujú takmer žiadnu hrozbu.

Rozpustnosť a sorbcia

Pesticídy používané v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, predstavujú z hľadiska znečisťovania povrchových i podzemných vôd pri nesprávnej aplikácii veľké riziko. K znečisťovaniu vôd dochádza pri výrobe a skladovaní pesticídov, pri aplikácii v prevádzkových podmienkach, pri splavovaní dažďom, pričom pre prechod pesticídov z pôdy do vôd je významná ich rozpustnosť. Čím viac sa teda pesticídy sorbujú pôdou, tým je nižšia tendencia k pohybu infiltrujúcou vodou. Podľa prevládajúceho presvedčenia však vylúhovanie spôsobuje iba časť znečisťovania vôd pesticídmi, kým rozhodujúci podiel ide na účet zmývania pesticídov vysokými zrážkami v zimnom a jarnom období, prípadne závlahami.

Prenos pesticídov vodou

Odtokom po povrchu svahu, voda rovnako odnáša pesticídy obsiahnuté v odtekajúcej vode ako v erodujúcej pôde. Odtok miestami spôsobuje ohromné problémy všade tam, kde sa degraduje ornica. Miera pesticídneho odtoku závisí hlavne na rýchlosti a množstve vody infiltrujúcej sa do pôdy, resp. odtekajúcej, čo ovplyvňuje svahovitosť, pôdny typ, mechanické zloženie pôdy, stratigrafia, hrúbka horizontov, obsah pôdnej vlahy, množstvo a časové rozloženie závlahových dávok alebo dažďov, prítomnosť vegetačného krytu, či rastlinných zvyškov, atď.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Komentáre ku článku 2

  • VierkaBelka

    Pesticídy v pitnej vode? To je vtip? Aby sa človek bál toho čo pije.. hlavne že sa čistí a chlóruje a chemicky upravuje. Potom sa všetci tvárime, že voda je čistá a dobrá…

  • Eva117

    Je neskutočné, že v dnešnej dobe sa už nemôžeme spoľahnúť ani na kvalitu vody, ktorú denne pijeme.. Nielen potraviny sú chemicky upravované ale i voda a to v snahe, aby sa chemickou úpravou zahubili všetky baktérie. Ak však dôjde ku kontaminácii vody- napr. dusičnany, pesticídy, anitkoncepčné hormóny, na toto nepomôže ani chlórovanie. Je zarážajúce, že napriek tomu, že na Slovensku sú problémy s pitnou vodou viac ako časté, stále sa väčšina ľudí tvári, že voda u nás je dobrá. Toto však (napriek snahe vodární) neplatí. Voda nie je vždy 100percentne nezávadná a je potrebné o tom hovoriť a hľadať cesty ako piť čo najzdravšiu vodu. Či už sa rozhovneme pre balené vody, alebo budeme vodu prevárať, je dôležité sa o túto problematiku zaujímať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *