Porasty pšenice ozimnej pred prezimovaním v roku 2015

O dobrom prezimovaní pšenice letnej, formy ozimnej rozhoduje množstvo faktorov, napríklad: priebeh počasia v jesennom období, výber vhodnej predplodiny, kvalita predsejbovej prípravy pôdy, či výskyt chorôb, škodcov a burín, v neposlednom rade aj odpovedajúca výživa porastov.

Zhodnotenie počasia počas sledovaného obdobia

September 2015 v podmienkach Slovenska možno z teplotného hľadiska hodnotiť, ako mesiac teplý s priemernou odchýlkou od dlhodobého priemeru o +1,9 °C, pričom v hlavných pestovateľských oblastiach ozimných obilnín bola táto odchýlka v rozpätí od +1,6 do +2,6 °C. Október bol v tomto roku teplotne normálny, keď odchýlka od dlhodobého priemeru za Slovensko bola na úrovni +0,3 °C. November pokračoval v trende teplých mesiacov. Klimatologická analýza (zdroj SHMÚ) potvrdila, že jeseň roku 2015 (september – november) bola teplotne nadpriemerná, pričom všetky jesenné mesiace sa pohybovali nad hranicou dlhodobého teplotného priemeru alebo v jeho intenciách.

Z hľadiska úhrnov zrážok bol september 2015 na hornej hranici dlhodobého normálu, keď v priemere za SR spadlo 74 milimetrov zrážok, čo predstavuje 117 percent dlhodobého normálu (ďalej DN). Najnižšie zrážkové úhrny boli pritom na západe SR (106 percent DN), na strednom Slovensku to bolo 116 percent a na východe dokonca 135 percent DN. V októbri spadlo ešte viac zrážok a tým bol v priemere tento mesiac hodnotený ako zrážkovo nadnormálny (146 percent DN). V tomto mesiaci boli zrážkové úhrny viac-menej vyrovnané od 142 percent DN na západnom po 130 percent DN na východnom Slovensku. November 2015 možno zhodnotiť ako zrážkovo priemerný.

Predplodina a kvalita predsejbovej prípravy pôdy

V našich podmienkach (najmä vo vlhších lokalitách) sú vhodnou predplodinou pre pšenicu ozimnú ďatelinoviny. Rovnako dobrými predplodinami sú aj strukoviny. Aj v súvislosti so zavedením povinnosti plnenia kritérií oblastí ekologického záujmu sme v tomto roku pozorovali zvýšenie plôch osiatych strukovinami. Z tohto dôvodu predpokladáme, že pšenica bola po týchto predplodinách vysiata približne na 20 percentách plôch. Olejniny (repka, slnečnica) zanechávajú pôdu v dobrom stave predovšetkým, keď sú hnojené maštaľným hnojom. Tak po repke, ako aj po slnečnici, zostáva na poli väčšie množstvo pozberových zvyškov zo slamy, listov, koreňov, ktoré sú relatívne ľahko rozložiteľné a sú vhodným, častokrát jediným zdrojom organickej výživy pre následnú plodinu. Na takmer 17 percentách plôch bola pre pšenicu ozimnú predplodinou práve repka a približne na rovnakej výmere i slnečnica. Pestovanie obilniny po obilnine, predovšetkým pšenice po pšenici je z hľadiska kvality zrna, ale aj úrod menej vhodné, avšak na základe našich pozorovaní sme zistili, že minimálne na 25 percentách plôch bola pre pšenicu predplodinou práve obilnina (jačmeň, pšenica) a asi na 21 percentách plôch kukurica.

Vplyvom priaznivého vývoja poveternosti v jesenných mesiacoch, ako aj vďaka dlhšiemu trvaniu vegetačného obdobia (aj takmer počas celého novembra), možno konštatovať, že stav porastov pred zimou nebol výraznejšie ovplyvnený tým, že porasty pšenice boli v častokrát redukovaných osevných postupoch zaraďované aj po neskôr zberaných plodinách, ako slnečnica, kukurica na siláž, ale predovšetkým kukurica na zrno. I keď sme pozorovali aj porasty v nižšom vývojovom štádiu, tieto boli dostatočne vyvinuté a pripravené na optimálne prezimovanie. Ako rizikové sa v týchto prípadoch môžu javiť napríklad prípadné dlhšie trvajúce obdobia holomrazov.

Pre predsejbovú prípravu pôdy boli podmienky na jeseň roku 2015 vhodnejšie ako v minulom roku. Môžeme konštatovať, že táto aj bola vykonaná precíznejšie, i keď tak, ako aj po minulé roky, sme pozorovali isté nedostatky, ktoré súviseli hlavne s časovým stresom, keď hlavne po zaradení ozimín v osevnom postupe po neskôr zberaných predplodinách, zostávalo na prípravu pôdy relatívne málo času. Z našich zistení vyplynulo, že podstatná časť porastov bola zakladaná minimalizačnou, resp. redukovanou technológiou. Pestovatelia sa k týmto technológiám prikláňajú nielen z ekonomických dôvodov, ale aj z dôvodu časového stresu pri zakladaní porastov po neskôr zberaných predplodinách. Redukované technológie okrem výhod, ktoré prinášajú, majú aj svoje nedostatky, resp. riziká, ako je možný vyšší predpoklad zaburinenia, ale i vyšší infekčný tlak chorôb spojený predovšetkým s ponechanými pozberovými zvyškami z predplodiny, ktoré bývajú hostiteľmi mnohých patogénov, hlavne v prípadoch, keď nasleduje obilnina po obilnine, resp. po kukurici.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *