Pratotechnické systémy na pôdach ohrozených vodnou eróziou

Na Slovensku je okolo 56 percent všetkej poľnohospodárskej pôdy potenciálne ohrozenej vodnou eróziou. Necitlivé obhospodarovanie urýchľuje erózne procesy tým, že po rozrušení pôdnej štruktúry pôda slabšie odoláva eróznym činiteľom. Protierózna ochrana musí byť neodmysliteľnou súčasťou trvalo udržateľného využívania poľnohospodárskej pôdy. Je to súbor opatrení v rámci hospodárenia na pôde, ktoré slúžia na zamedzenie strát pôdy a zhoršovania parametrov kvality pôdy.

Na ochranu pôdy pred urýchlenou eróziou musia byť použité v každom prípade vhodné, predovšetkým biologické, a ak sú tieto nedostatočné, tak aj technické protierózne opatrenia. Rastlinný vegetačný kryt chráni pôdnu štruktúru pred deštrukčnými účinkami silných dažďov a priameho slnečného žiarenia. Cieľom našej výskumnej úlohy bolo počas sledovaných rokov (2013 až 2015) zhodnotiť protierózne účinky ďatelinotrávnej a trávnej miešanky (tab. 1 a 2), ktoré boli vysiate na erózne ohrozenú pôdu.

Agrotechnika pokusu

Miešanky sa vysiali na jar s plným výsevkom, t. j. 41 kg na hektár a polovičným výsevkom pri 100 percentnej úžitkovej hodnote osiva, pričom pri zakladaní pokusov sa pri výsevkoch zohľadnila skutočná úžitková hodnota použitých osív. Dávka dusíka (30 kg na hektár) bola delená na dvakrát – prvá dávka bola aplikovaná na začiatku vegetačnej sezóny a druhá po prvej kosbe. Minerálna výživa fosforom (15 kg na hektár) a draslíkom (30 kg na hektár) bola aplikovaná na začiatku vegetačného obdobia. Varianty sa nehnojili v roku založenia pokusu. Porasty sa v každom úžitkovom roku využívali dvakrát kosbou, pričom prvá kosba sa uskutočnila do 15 júna, druhá kosba s odstupom 7 až 8 týždňov po prvej.

Zapojenosť porastov

V rámci riešenej úlohy sme hodnotili zapojenosť porastov (tab. 3) v sledovaných rokoch. V roku 2014 prevládajúcou zložkou v porastoch boli trávy (7 – 86 percent). Od prvej do druhej kosby sa zvyšoval podiel bôbovitých (2 – 55 percent) a bylinných druhov (5 až 70 percent). Dobré zapojenie porastov na vysiatych variantoch  vytvárali Festuca arundinacea, Festuca rubra, Lolium perenne, Phleum pratense, Trifolium pratenseTrifolium repens. Kontrolný variant s podielom prázdnych miest (90 percent) mal pred prvou kosbou najmenšiu zapojenosť porastu (10 percent) tvorenú lúčnymi bylinami. Podiel bylinnej zložky sa zvyšoval (70 percent) v druhej kosbe a následne došlo k zníženiu prázdnych miest na úroveň 20 percent. V priebehu vegetačného obdobia  prvej a druhej kosby  na vysiatych variantoch bol počet druhov tráv (4 – 12), bôbovitých (2 – 6) a bylinnej zložky (3 – 14). Kontrolný variant mal v kosbách vzostupnú tendenciu počtu druhov, najvyšší počet (6 – 15) mala bylinná zložka. Najvyšší počet druhov 30 bol v prípade variantu (var. 2) s vysiatou ďatelinotrávnou miešankou s plným výsevkom. V roku 2015 mali dominantné zastúpenie v porastoch trávy (6 – 86 percent). Podiel bôbovitých v porovnaní s rokom 2014 mal klesajúcu tendenciu od prvej do druhej kosby (58 na 2 percentá) a bylinné druhy mali nárast do druhej kosby (10 – 77 percent). Kontrolný variant v roku 2015 mal pred prvou kosbou približne na rovnakej úrovni podiel prázdnych miest (89 percent) a zapojenosť porastu (11 percent) ako v predchádzajúcom roku.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *