Proso prútnaté – nová energeticka plodina

Jednou z rastlín s perspektívou energetickej plodiny je proso prútnaté (Panicum virgatum L.). Ide o stredne produktívnu trávu s generatívnym aj vegetatívnym rozmnožovaním a s prirodzeným výskytom v rôznych častiach Severnej Ameriky. V súčasnosti aktuálnej re-introdukcii tejto trávy do európskych krajín praje vhodnosť jej fytomasy pre výrobu bioetanolu, resp. pre technológie druhej generácie.

Ďalšou značnou výhodou tejto trávy v porovnaní s energetickými trávami z kategórie s vysokým až obrovským produkčným potenciálom je skutočnosť, že založenie porastu prosa prútnatého je možné klasickým výsevom a za zmienku v úvode stoja aj širšia ekologická amplitúda, vhodnosť do menej priaznivých pestovateľských podmienok a široký odrodový sortiment. Prvotné snahy o pestovanie prosa prútnatého pre energetické účely v európskych krajinách neboli príliš úspešné z dôvodu produkčného potenciálu. Pri rozbiehajúcom sa rozsiahlom investičnom zámere s potrebou veľkého objemu suroviny sa nízke náklady na osivo a sejbu môžu stať rozhodujúcim kritériom, teda aspoň v počiatkoch tohto zámeru a s postupným nábehom na pestovanie produkčne výkonnejších plodín s technologicky vyhovujúcou fytomasou. Situáciu s re-introdukciou a pestovaním prosa prútnatého na Slovensku môžu skomplikovať obavy o invazívny charakter, čoho sa ale kompetentné úrady západoeurópskych krajín zrejme neobávajú až v takej miere, ako naše domáce a čo je uplatňovaním vhodných opatrení možné regulovať. Cieľom predkladaného článku je poskytnúť základné informácie o tejto na Slovensku zatiaľ menej známej energetickej tráve.

Charakteristika rastliny

Na rozdiel od prosovitých tráv, bežne sa vyskytujúcich na Slovensku ako burinné druhy, je proso prútnaté trvácim druhom. Je to krížená, polyploidná tráva severoamerických prérií. Od vegetatívne množiacich sa energetických tráv sa proso prútnaté odlišuje vysokou genetickou variabilitou, čo sa prejavuje aj vysokou mierou morfologickej a fyziologickej rôznorodosti. Zvyčajne ide o husto trsnatú trávu dorastajúcu do výšky 0,5 – 2,5 metra s dutým vzpriameným modrozeleným až fialovozeleným steblom, dosahujúcim hrubku 3 – 6 milimetrov, ktoré je v dolnej a strednej časti ochlpené. Bočné odnože môže vytvárať aj z nadzemných kolienok. Listy sú dlhé, v skorších rastových fázach sú zelené, neskôr niektoré odrody nadobúdajú rôzne intenzívne sfarbenie, vďaka čomu sú aj u nás hojne využívané pre okrasné účely. Listy sa vyznačujú udržiavaním svojho sfarbenia a fotosyntetickej aktivity, ešte aj v čase zberu sú zvyčajne zelené. Súkvetím je 15 – 50 centimetrov dlhá, väčšinou rozložitá metlina, dozrievajúca zhora nadol. Horná časť kvetu je obojpohlavná, dolná je často redukovaná, kvet má dve blizny a dve tyčinky. Ide o fakultatívne samoopelivú trávu, ktorá sa často opeľuje aj cudzím peľom. Doba od vymetania po zrelosť semien trvá 20 – 45 dní a to podľa poveternostných podmienok, hustoty a vyrovnanosti porastu a tiež podľa ekotypu. Pri dozrievaní sa plevy otvárajú a semeno vypadáva. Koreňová sústava je zväzkovitá, dobre vyvinutá, bežne preniká do hĺbky 0,8 – 1 metra, na ľahších pôdach je to podstatne hlbšie, čo umožňuje rastlinám prijímať vodu aj v ľahších a suchších pôdach. Typickým pre proso prútnaté je zahusťovanie priestoru rozrastaním rizómov, pričom sa po čase zvyčajne pozoruje uzavretie odnožovacieho kruhu bez ďalšieho rozrastania sa. Po druhom roku pestovania sme namerali celkovú dĺžku rizómov (až 240 kusov) solitérne rastúceho jedinca šesť metrov, pri rozmeroch rizómov 8,5 – 78,7 x 2,2-5,6 x 2,1-5,5 milimetrov. Dĺžka rizómov na jeden meter štvorcový porastu prosa prútnatého bežne dosahuje päťdesiat metrov, práve vďaka ktorým je porast schopný pretrvať na stanovišti až pätnásť rokov.

Teplomilné a suchomilné

Z hľadiska rozličných botanických vlastností a rôznych pôdno-klimatických nárokov sa rozlišujú dva základné ekotypy: nížinné a horské. Nížinné odrody majú hrubšie a vyššie steblo, dlhšiu vegetačnú dobu, vytvárajú viac fytomasy a majú bližšie k solitérnemu rastovému typu – sú perspektívne pre teplejšie a suchšie, južné oblasti.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *