Reprodukčný index ošípaných

Šľachtenie hospodárskych zvierat je z hľadiska využitia vložených prostriedkov považované za jednu z najefektívnejších činností. V selekčných schémach ošípaných zvyčajne dominujú znaky reprodukcie, rastu a efektívnosti využitia krmív. Efekt selekcie je počítaný s cieľom získať informácie potrebné ku konštrukcii budúceho indexu alebo na vyhodnotenie účinnosti prebiehajúcej selekcie.

Selekcia materských plemien ošípaných by mala byť zameraná predovšetkým na znaky spojené s reprodukciou. V Českej republike je šľachtiteľský cieľ tejto populácie ošípaných orientovaný na rast, reprodukciu a kvalitu jatočného tela (SCHP, 2017).
V rámci celkového selekčného indexu (CPH) sú od roku 2005 zastúpené znaky: priemerný denný prírastok (40 %), podiel chudého mäsa (5 %) a počet živo narodených prasiatok (55 %). Aj napriek tomu, že podiel reprodukcie je v CPH najvyšší, pozitívny fenotypový a genetický trend sa v posledných generáciách mierne spomaľuje (Krupa a kol., 2016). Šľachtenie na počet živo narodených prasiatok (aktuálny priemer je 13,21 prasiatok / vrh) môže byť spojené s rastom podielu mŕtvo narodených a uhynutých prasiatok do odstavu (Serenius a kol., 2004; Su a kol., 2007). Ďalším dôležitým faktom je mierne pozitívna (t. j. nepriaznivá) genetická korelácia veľkosti vrhu s dĺžkou medziobdobia. Medziobdobie (aktuálny priemer pri materských plemenách ošípaných je 155 – 156 dní), má praktický vplyv na obrátkovosť stáda a je definované ako dôležitý znak v národnom programe CZEPIG (Krupová a kol., 2017).
Predpokladá sa, že zaradenie medziobdobia do selekcie bude mať pozitívny vplyv na obrátkovosť chovu a úroveň reprodukcie prasníc. Požiadavkou praxe je preto selektovať na ďalšie znaky reprodukcie. Metodické postupy pre odhad plemenných hodnôt týchto znakov boli už vyvinuté a odovzdané do praxe (Wolf a kol., 2012). Problémom by mohol byť nárast počtu selekčných kritérií pre veľkosť vrhu, čím by sa komplikovalo praktické rozhodovanie šľachtiteľov. Z tohto dôvodu bola prednesená požiadavka na konštrukciu čiastkového reprodukčného indexu (reproindexu; RI), ktorý zahrnie uvedené reprodukčné znaky.

Celý článok Ing. Zuzany Krupovej, Ph.D. z VÚŽV v. v. i., Praha – Uhříněves je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 2.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *