Roľnícke noviny vtedy, pred 50 rokmi…

V tomto roku uplynulo 50 rokov odvtedy, čo som nastúpil do redakcie Roľníckych novín. S prácou redaktora som sa zoznamoval vlastne už od roku 1961, kedy som ako vysokoškolák a redaktor vysokoškolského časopisu Poľnohospodár na VŠP v Nitre cez prázdniny chodieval do redakcie na prax. Táto „škola pri skúsených redaktoroch“ mi dala viac poznatkov a skúseností ako keby som rok študoval novinárstvo.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa z celospoločenského hľadiska prikladala veľká vážnosť a význam žatevným prácam, čo sa odrážalo aj v novinách. Redaktori všetkých denníkov na Slovensku povinne písali o žatevných prácach ako o národnej hrdosti.

Redakcia Roľníckych novín, v ktorých bolo v letných mesiacoch sledovanie priebehu žatevných prác jednou z hlavných náplní práce redaktorov, vytvárala tzv. „žatevné úderky“. Úderky pracovali v jednotlivých regiónoch Slovenska.

Prinášali sme nielen spravodajstvo o dosahovaných výsledkoch, o rôznych súťažiach počas žatvy, ale aj reportáže o vynikajúcich agronómoch, ktorí dosahovali rekordné úrody, o majstroch – kombajnistoch, hrdinoch polí, ktorí pri zbere obilia zaznamenávali nízke straty, za čo dostávali významné ocenenia a rezortné aj štátne vyznamenania.

Šesťdesiate a sedemdesiate roky minulého storočia boli v celom Československu poznamenané veľkým rozvojom obilninárstva, na ktorom mali veľký podiel a zásluhu vtedajší rektor Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, akademik Emil Špaldon, a minister Ján Janovic, ktorý bol veľmi uznávaný odbornou praxou ako dobrý ekonóm a organizátor v rezorte poľnohospodárstva.

Uplatňovaný systém tzv. nitratácie (prihnojovaním dusíkatými hnojivami v zimných a jarných mesiacoch) znamenal nielen prelom v klasických postupoch pestovania obilnín, ale predovšetkým vo zvyšovaní úrod, ktoré v niektorých oblastiach dosahovali až dvojnásobnú úroveň ako predtým.

Úrody 5 až 6 ton z hektára i viac neboli zvláštnosťou. Na tú dobu to boli nevídané rekordy. V týchto rokoch sa tvorili základy úplnej sebestačnosti vo výrobe obilnín a potravín vôbec, ktorú sme na Slovensku dosiahli v osemdesiatych rokoch minulého storočia.

 

Osobnosti robili novinám meno

Spomenuté obdobie bolo pre mňa nielen zdrojom nepredstaviteľných zážitkov, ale predovšetkým získavania neoceniteľných redaktorských skúseností. Myslím si, že Roľnícke noviny boli v tomto období skutočne mainstreamovým médiom pre agrárnu politiku. Redakciu, ktorá mala pobočky aj v Banskej bystrici a v Košiciach, tvorilo viac ako 40 redaktorov. Roľnícke noviny v tom čase vychádzali ako denník, a počet výtlačkov dosahoval 150 až 160 tisíc denne.

Aj keď z moderných technológií sa v tom čase využíval len ďalekopis, respektíve fax, noviny sa tlačili sa nielen v Bratislave, ale aj v Košiciach.

Vtedajší náklad Roľníckych novín v súčasnosti nedosahujú ani bulvárne či tzv. mienkotvorné denníky. Bol to výsledok práce celého redakčného kolektívu, ale aj dobrej organizačnej práce a odborného vedenia zo strany šéfredaktora Leopolda Podstupku, ktorý bol v tom období jedným z najlepších šéfredaktorov na Slovensku. Predtým vybudoval redakciu denníka Smena, predchodcu dnešného Sme. Po ňom reakciu viedli Ondrej Magna a Ján Švec.

Okrem šéfredaktorov boli v poľnohospodárskej verejnosti a v štátnej riadiacej správe veľmi rešpektované a známe aj tieto mená: Jozef Inovecký ako autor reportáží hlavne zo slovenského juhu a zo Žitného ostrova, Michal Štrbák a Geňo Peňkovský ako ekonomickí analytici, Marián Sklenka a Imrich Venclík ako krajoví redaktori v Banskej Bystrici, Alfonz Lobotka v oblasti kultúry a mnohí ďalší.

(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *