Škody spôsobované poľovnou zverou na poľnohospodárskych a lesných kultúrach (II.)

Z roka na rok stúpajúce škody spôsobované poľovnou zverou na poľnohospodárskych a lesných kultúrach sú čoraz viac diskutovanou témou. Dôvodov je viacero - premnožené stavy zveri, málo účinné, alebo neúčinné opatrenia na eliminovanie škôd, či nevyhovujúca legislatíva. Aj preto sme sa o tejto rozsiahlej téme porozprávali s Ing. Rastislavom Slocíkom, ktorý sa v rámci Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) venuje uvedenej problematike.

tv roľnícke noviny

Na mieste je analýza príčin vzniku škôd. Kde ich vidíte z pohľadu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory? Sú podhodnotené reálne stavy zveri?

Hlavnou a jedinou príčinou sú vysoké počty všetkých druhov raticovej zveri – jelenej, danielej, diviačej, muflónej a srnčej, čo dokazujú aj štatistiky. Najhoršie je, že zver nie je ani riadne sčítaná, dokonca sa momentálne ani sčítať nedá a tým určiť jej skutočné stavy. Sú tu plány chovu a lovu, ktoré vypracovávajú užívatelia poľovných revírov a schvaľujú ich príslušné okresné pozemkové a lesné úrady. Stavy zveri sú v nich značne podhodnotené a vo väčšine prípadov sa potom plány lovu plnia. Až do roku 2015 sa zvyšovali normované kmeňové stavy, t. j. stavy, aké by mali byť na základe úživnosti revírov, pričom neboli dodržiavané a jarné kmeňové stavy zveri boli vždy vyššie. A to hovoríme o poľovníckych štatistikách. Uvedené nám (poľnohospodárom) doteraz nikto nevysvetlil. Evidentne tu dochádzalo a dochádza k porušovaniu platnej legislatívy. Zo štatistiky – normované kmeňové stavy v roku 2000 pri jelenej, danielej a diviačej zveri – vybral som tieto druhy zveri, ktoré spôsobujú najväčšie škody na poľnohospodárskych kultúrach, boli na úrovni 36 000 kusov. V roku 2015 stúpol ich počet na 70 300 kusov. Jarné kmeňové stavy uvedených druhov zveri, prezentované poľovníckymi štatistikami boli v roku 2016 na úrovni 127 000 kusov. Najnovší odhad reálnych jarných kmeňových stavov vypracovaný Národným lesníckym centrom a Technickou univerzitou vo Zvolene je na úrovni až 225 550 kusov. Oproti normovaným kmeňovým stavom z roku 2015 to predstavuje až 3,2 násobok a v porovnaní s normovaným kmeňovým stavom v roku 2000 až 6,3 násobok počtov, pričom stále hovoríme o odhadovaných počtoch kusov týchto troch druhov raticovej zveri.

Ktoré druhy zveri spôsobovali najvyššie škody – kedy a kde?

Najväčšie škody spôsobuje diviačia, jelenia, danielia, menej srnčia a muflónia zver a to v tomto poradí ako som ich vymenoval, aj keď v rámci Slovenska je to rozdielne. Vo väčšine prípadov je to počas vegetačného obdobia, viacero druhov na tých istých plochách. Záleží od lokality, druhu plodiny, napr. pri kukurici po vysiatí dochádza okamžite k vyrývaniu zrna diviakmi, po vzídení k vyžieraniu mladých rastlín srnami, danielmi, jeleňmi. Ak sa podarí v takto ohrozenej lokalite dospieť do štádia dozrievania, tak v období mliečnej zrelosti až do zberu je kukurica požieraná a ušľapávaná diviačou, danielou, či jeleňou zverou. Repka je pre zver atraktívna v zimných mesiacoch. V rámci našich pôdno-klimatických podmienok už neexistuje plodina, ktorú by zver nepoškodzovala.

Máte vyčíslené škody spôsobené zverou na poľných kultúrach? Prípadne ako sa tieto škody vyvíjali za ostané roky. V ktorých krajoch, alebo okresoch boli najvyššie?

Podľa skúseností z jednotlivých regiónov, škody na poľných kultúrach stúpajú posledných 10 – 15 rokov.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *