Spolupráca školy a družstva pri duálnom vzdelávaní

V súvislosti s aktuálnymi problémami v školstve a s riešením nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, predovšetkým vo výrobnej sfére, sa v posledných mesiacoch veľká pozornosť venuje duálnemu vzdelávaniu. Tento problém neobchádza ani poľnohospodárstvo. Ukazujú sa už prví priekopníci, ktorí začínajú riešiť problém, nastolený praxou.

„Okrem výrobných úloh nezabúdame ani na rozvoj a stabilizáciu družstva predovšetkým prostredníctvom získavania mladých ľudí. Preto na základe dlhoročných kontaktov so Spojenou školou (SŠ) v Ivanke pri Dunaji a na základe obojstranného záujmu o spoluprácu sme sa zmluvne dohodli na realizácii duálneho vzdelávania,“ hovorí Ing. Vincent Lacko, agronóm a podpredseda predstavenstva PD Šenkvice. „Potrebujeme nielen „ítéčkárov“, veď počítače jesť nebudeme, ale hlavne ľudí do výroby, ktorí dokážu obsluhovať a opraviť traktory, sejačky, kombajny… Bez kvalitného pracovníka v dielni, maštali či na poli družstvo nebude efektívne fungovať.“

Slovo riaditeľky

Na slová Ing. V. Lacka nadviazala Ing. Katarína Kubašová, riaditeľka SŠ v Ivanke pri Dunaji: „Aj naša škola vychováva pracovníkov pre technické a biologické poľnohospodárske odbory. Družstvo perspektívne potrebuje mechanizátora a opravára. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora dala družstvu certifikát na výkon duálneho vzdelávania. Ponúkli sme žiaka 1. ročníka Martina Brunovského, ktorý v družstve praxuje už štyri mesiace. K dohode prišlo spontánne, pri rokovaní na Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komore Bratislava, ktorej predsedom je Ing. Karol Motyka, predseda PD Šenkvice, lebo sa s ním poznáme a s družstvom spolupracujeme už niekoľko rokov.“

Zatiaľ v Šenkviciach praxuje len jeden žiak, ktorý je akoby lakmusovým papierikom. Týždeň navštevuje školu a týždeň pracuje v družstve pod vedením prideleného pracovníka. Ak sa to osvedčí, potom si družstevníci vyberú aj ďalších žiakov.

Martin Brunovský si prax v družstve pochvaľuje a je spokojný: „Nielenže sa prakticky učím to, čo budem v budúcnosti robiť, a hoci mám iba 15 rokov, už si budujem isté zamestnanie. Robota ma baví, hlavne stroje. Škoda, že nemôžem robiť viac ako 6 hodín denne, lebo spoznávam družstvo aj ľudí, s ktorými budem v budúcnosti pracovať.“

(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *