Stresu z tepla možno v maštali predchádzať

Tepelný stres v chove dojníc negatívne vplýva na ich pohodu, čo samozrejme zhoršuje zdravotný stav i úžitkovosť a v konečnom dôsledku zhoršuje ekonomiku chovu. Najviac postihnuté sú vysokoprodukčné kravy na vrchole laktácie, u ktorých sa stres z tepla objavuje už pri teplote 21 ºC.

Hladina stresu u hovädzieho dobytka stúpa už od teploty 25 °C. Pri bežnej relatívnej vlhkosti v maštali 70 % začína tepelný stres pri teplote 24 ºC. Kravy sa začínajú potiť, frekvencia dýchania sa zvyšuje, menej ležia a časy kŕmenia sa výrazne skracujú. To všetko pôsobí negatívne na ich metabolizmus.
Metabolizmus dojníc produkuje veľké množstvo tepla, hlavne mikrobiálnou činnosťou predžalúdkov. Kravy s vyššou produkciou majú preto aj vyšší metabolizmus a produkujú viac tepla. Okrem vlastnej produkcie tepla prijímajú teplo z prostredia povrchom tela vo forme priameho slnečného žiarenia, ale aj teplo, ktoré je naakumulované v maštali. Vysoká teplota prostredia bráni výdaju produkovaného tepla z tela, kvôli čomu vzniká veľká disproporcia medzi teplom produkovaným a teplom vydaným a zvieratá musia do ochladzovania zapojiť termoregulačné mechanizmy, ktoré pre svoju činnosť spotrebovávajú energiu určenú na produkciu. Ak kravy nedokážu produkované teplo dostať do prostredia, dostávajú sa do tepelného stresu. Snažia sa znížiť produkciu tepla v tele, zníži sa spotreba krmív, ich stráviteľnosť a využitie. To prináša so sebou aj dôsledky na dojivosť: príjem krmiva klesá od 10 do 25 %, po niekoľkých dňoch klesá dojivosť – najmä obsah mliečneho tuku; látková výmena je zaťažená. Stúpa nebezpečenstvo ketózy, klesá plodnosť.

O nevyhnutných opatreniach v maštali sa dočítate v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 33.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *