Sú proti plytvaniu financiami

Historicky prvú tlačovú konferenciu v uplynulý piatok zorganizovala Agrárna komora Slovenska (AKS). S novinármi, píšucimi o poľnohospodárstve, sa jej predstavitelia stretli v Bratislave.

Najprv si slovo vzala pani Helena Patasiová, ktorú verejnosť pozná ako dlhoročnú a obetavú riaditeľku Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Dunajskej strede. V súčasnosti je táto skúsená odborníčka predsedníčkou novo vzniknuvšej Agrárnej komory Slovenska so sídlom v Dunajskej Strede.
Riaditeľka AKS pár slovami ozrejmila, prečo AKS v marci tohto roku vznikla. Pripomenula, že k novej komore sa už hlásia aj sympatizanti z horských oblastí Slovenska. A potom sa už predsedníčka AKS venovala aktuálnej situácii v našom agrárnom odvetví. Za uplynulých necelých dvadsať rokov klesol počet ošípaných v našich chovoch o približne 60 percent, stavy hovädzieho dobytka sa podľa jej slov skrátili o 40 percent, domáca agrárna produkcia ako celok klesla na polovicu a podiel agrárneho odvetvia na hrubom domácom produkte krajiny sa znížil z deviatich na štyri percentá.
Predsedníčka AKS zabŕdla aj do výsledkov tohtoročnej žatvy. Pri ich interpretácii sa podľa jej názoru treba pozerať aj na nákladovú stránku produkcie obilnín. Nestačí vidieť len to, že tohto roku – najmä v porovnaní s vlaňajším mizerným ročníkom – sa roľníkom podarilo dosiahnuť sľubné úrody. Pri solídnych odbytových cenách obilnín by to mohlo viesť k falošnému optimizmu a k nerealistickým očakávaniam. Mimochodom, podobné tendencie už badať.
„Obce už od nás pýtajú vyššie dane z pozemkov. A vlastníci pôdy vyššie nájomné“, konštatovala H. Patasiová. V podmienkach dolného Žitného ostrova sa vraj niektorí vlastníci najmä od roľníkov, produkujúcich zeleninu, nezdráhajú pýtať nájomné aj 300 eur za hektár, hoci inak priemerné nájomné v regióne južného Slovenska predstavuje asi 70 eur za hektár poľnohospodárskej pôdy. Vyššie nájomné podľa slov H. Patasiovej hrozí najmä tým poľnohospodárom, ktorí majú prenajatú cirkevnú pôdu.
„Všetci vidia len dotácie z únie, dobré výsledky žatvy a sľubné odbytové ceny“, konštatovala H. Patasiová. „Nikto však už nechce vidieť aj druhú, nákladovú stránku veci. Veď podľa prepočtov VÚEPP treba na hektár obilnín vynaložiť až 800 eur. Ak na tejto ploche roľník dopestuje 4 tony na každom hektári, ešte stále je len na nule.“
Člen Predstavenstva AKS Árpád Mézsáros si vzal na mušku financie. „Štátny rozpočet a z neho vynakladané prostriedky by mali slúžiť na to, aby v dobrom slova zmysle hýbali poľnohospodárstvom“, povedal Á. Mészáros.
My sme zatiaľ svedkami skôr poklesu ako progresu. Árpád Mészáros to dokumentoval na konkrétnych číslach: medziročný pokles v chove hovädzieho dobytka – 16 percent; medziročný pokles v chove hydiny – 51 percent; medziročný pokles v chove ošípaných – 43 percent.
Podľa názoru Á. Mészárosa pri takomto vývoji produkcie bolo doterajšie vynakladanie prostriedkov, ktoré výrazne podporovalo tzv. ničnerobenie, „plytvaním verejnými financiami“.
Na druhej strane Á. Mészáros poukázal aj na stále nerovnoprávne postavenie nášho roľníka v porovnaní s jeho kolegom zo starej EÚ, keďže podľa jeho slov naši agropodnikatelia dostávajú len 70 percent z úrovne podpory obvyklej v bývalej EÚ-1.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *