Tichý „zabijak“: Africký mor ošípaných

V posledných dňoch sme v médiách zaznamenali niekoľko informácií o blížiacej sa hrozbe pre chovateľov ošípaných v podobe Afrického moru ošípaných (AMO).

Silnejšie táto správa zarezonovala len nedávno, až keď vypukla nákaza u našich západných susedov v oblasti Zlína, blízko slovenských hraníc. Zdanlivo vyzerá byť situácia na českej strane pod kontrolou, avšak poďme sa na túto hrozbu pozrieť komplexnejšie.

 AMO je ostrejšou formou klasického moru ošípaných (KMO), ktorý sme už na našom území niekoľkokrát zaznamenali. Vyznačuje sa 99-percentnou mortalitou napadnutých ošípaných. Klinický prejav u zvierat nie je vždy viditeľný a neexistuje proti nemu vakcína. Šíri sa viacerými spôsobmi, najčastejšie kontaktom medzi zvieratami, najčastejšie diviakmi, ale aj prostredníctvom dopravných prostriedkov či tepelne neopracovaným mäsom a výrobkami. Na človeka nie je prenosný, ale to v tomto prípade nie je až také uspokojivé zistenie. V skratke je to dokonalý „zabijak“.
Pre chovateľov ošípaných je to hrozba najvyššieho stupňa, a nielen pre nich, ale aj pre celú krajinu, v ktorej vypukne. Zamorené oblasti podliehajú mimoriadnym opatreniam, ako napríklad zákaz pohybu živých zvierat či obmedzenie predaja bravčového mäsa, čo v preklade znamená obrovské finančné škody pre chovateľov. V drvivej väčšine likvidačné, aj keď samotné chovy nemusia byť infikované. V minulosti rôzne krajiny bojovali proti tejto nákaze rozličnými spôsobmi a väčšinou s veľmi negatívnymi výsledkami. Svetlou výnimkou bolo Španielsko, ktoré dokázalo zvládnuť tento problém a 97 %  jeho územia bolo vyhlásené za negatívnu alebo čistú oblasť. Ako sa im to podarilo? Odpovede by mohli byť nápoveďou aj pre kompetentných v našom rezorte pôdohospodárstva.

Prvé ohniská boli zaznamenané práve na Pyrenejskom polostrove a postupne sa rozširovali do ďalších krajín Európy. Asi najhoršia situácia je momentálne v Litve a okolitých krajinách. Znepokojujúce je, že ohniská vznikajú náhodne a vo veľkých vzdialenostiach od tých pôvodných. Preto je veľmi ťažké predpokladať ďalší vývoj a smer šírenia nákazy, a to by mal byť dôvod na vnímanie problému na medzinárodnej úrovni, a nielen na úrovni už infikovaných štátov.

Celý článok MVDr. Andreja Imricha, predsedu Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku – družstvo  si možno prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 37, v Téme týždňa venovanej chovu ošípaných.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *