Treba riešiť to, čo už riešenie má?

Národná rada SR by mala ešte v tomto roku prerokovať návrh poslancov Tomáša Galbavého a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Predkladatelia navrhujú, aby sa tento zákon doplnil o ustanovenie, že: „Nájomca je povinný predložiť evidenciu o zaplatenom nájomnom Pôdohospodárskej platobnej agentúre pri žiadosti o poskytnutie podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Nájomcovi, ktorý nepreukáže, že uhrádza nájomné, nebude podpora poskytnutá“. Zákon by mal pritom nadobudnúť účinnosť už od 1. januára 2012. V tejto súvislosti sme oslovili jedného z predkladateľov spomenutého návrhu, ako aj zástupcu takpovediac druhej strany, teda poľnohospodárov.

Tomáš GALBAVÝ, poslanec Národnej rady SR (SDKÚ-DS):
„Návrh zákona som podal, pretože som sa stretol s týmito problémami, ktoré sa týkajú značného počtu majiteľov pôdy. Tí sa ocitli vo veľmi zložitej situácii. Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy im ukladá povinnosť udržiavať pôdu v stave, ktorý zabezpečí jej trvalý charakter poľnohospodársky využiteľnej pôdy. Musia teda zabezpečiť jej obrábanie, inak im hrozia pokuty. Na druhej strane, väčšina majiteľov pôdy z rôznych dôvodov nemá možnosť splniť si túto povinnosť. Druhým faktorom, ktorý sťažuje majiteľom obrábanie pôdy, je jej rozdrobenosť. V dôsledku toho sú nútení pôdu prenajať, alebo predať.
V prípade prenájmu sa môžu stretnúť – a aj stretávajú – s podnikateľmi, ktorí ich situáciu zneužijú. Uzavrú s nimi zmluvu o prenájme pôdy na najkratší možný čas, teda na päť rokov, ale žiadne peniaze nedostanú. A ak sa domáhajú platby, neuspejú. A neuspejú ani keď sa obráti na súd, pretože kým sa jeho vec začne riešiť, podnikateľská firma zanikne. Vzápätí im príde list och ďalšej firmy, a celý cyklus sa opakuje.
Majiteľ pôdy môže síce prijať ponuku od iného záujemcu, to ale sa však dá len v prípade, ak má pozemky scelené. To práve u nás nie je. Obvyklý stav preto je, že pozemky, ktoré kedysi užívalo družstvo, sa prenajímajú ako celok, fakticky si podnik prenajme pozemky v celej dedine – a iný záujemca nie je.
Som presvedčený, že nie je správne, aby špekulanti a tiežpodnikatelia zneužívali situáciu majiteľov pôdy a de facto ich okrádali. Podnikať s cudzím majetkom, brať z toho príjem, a dokonca ešte aj štátne dotácie, a pritom neplatiť majiteľovi pôdy nájomné, je v rozpore s morálkou. Ak chceme hovoriť, že sme právny štát, tak musíme podporiť práva vlastníkov majetku.
V tomto smere by mohlo pomôcť zavedenie povinnosti nájomcu preukázať, že má vyrovnané finančné vzťahy s majiteľmi pôdy, a to v prípade, ak chce od štátu dotácie. Ide síce o desiatky tisíc prípadov, ale aj tak je to riešiteľné. Už teraz predsa musí nájomca na požiadanie predložiť obvodnému pozemkovému úradu alebo Pôdohospodárskej platobnej agentúre dokumentáciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom. Ukladá mu to zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Túto dokumentáciu musí mať teda k dispozícii a nič nebráni tomu, aby ju predložil pri žiadosti o dotácie. Minimálne v podobe zoznamu zmlúv, kde sa uvedú mená majiteľov pôdy, výmera pôdy, dohodnuté nájomné a výpis z účtu, že bolo zaplatené. Počet zmluvných vzťahov a ich údajná nekontrolovateľnosť nemôže byť argumentom, aby sa pokračovalo v praxi okrádania majiteľov pozemkov.“
Milan SEMANČÍK, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory:
„Nepochybujeme o dobrom úmysle predkladateľov novely, ktorí chceli zvýšiť právnu istotu vlastníkov pôdy v prípade úhrady nájomného. Lenže spôsob, akým to navrhujú dosiahnuť, je nesystémový a v praxi doslova nerealizovateľný, hoci na prvý pohľad vyzerá možno jednoducho.
V prvom rade si treba uvedomiť, že nájomný vzťah má súkromnoprávny charakter, a preto aj všetky súvislosti, ktoré z neho vyplývajú, sa medzi zmluvnými stranami musia riešiť s využitím príslušných súdov. Občiansky zákonník i zákon o nájme poľnohospodárskych a lesných pozemkov a poľnohospodárskeho podniku majú dostatok ustanovení na riešenie problémov s neplatením nájomného.
V žiadnej krajine EÚ nie je právne zakotvená navrhovaná alebo obdobná úprava, ktorá by vťahovala verejnoprávnu inštitúciu – v našich podmienkach Pôdohospodársku platobnú agentúru – do riešenia dôsledkov neplnenia zmluvných vzťahov súkromnoprávneho charakteru. Nehovoriac o tom, že už na základe momentálne platného zákona môže vlastník iniciovať sťažnosť na neplatenie nájomného, pričom platobná agentúra má možnosť preveriť si túto skutočnosť v evidencii o dohodnutom a zaplatenom nájomnom, ktorú je každý nájomca povinný viesť a uchovávať.
Nevidíme preto žiadny dôvod, aby všetky poľnohospodárske podniky i platobná agentúra boli zbytočne zaťažené plošnou povinnosťou predkladania a kontroly tejto evidencie, na čo v konečnom dôsledku PPA nemá ani potrebné kapacity.
Okrem toho možno uviesť množstvo ďalších protiargumentov, spojených s rozdrobenosťou vlastníctva pôdy, pretože v SR existuje asi 800-tisíc vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov. No a zabúdať nemožno ani na to, že všade tam, kde si regionálne pracoviská Slovenského pozemkového fondu riadne plnia svoje povinnosti, by sa nemalo stať, že poľnohospodársky subjekt užíva pôdu bez nájomného. Nájomcovia totiž majú predkladať pozemkovému fondu zoznamy pozemkov, ktoré užívajú na základe nájomnej zmluvy a za všetky ostatné by mali platiť nájomné práve jemu. Stačí teda dôsledne využívať súčasnú legislatívu a trvať na tom, aby každý zodpovedne robil to, čo mu z nej vyplýva.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *