Úspechy sú pre nás motiváciou

Poľnohospodárske družstvo Smrečany je chovateľskej verejnosti známe predovšetkým úspechmi na výstavách dobytka. Osobitne odchov jalovíc je v tomto podniku dlhodobo na vysokej úrovni.

SMREČANY. Družstvo so sídlom v Smrečanoch patrí medzi najstabilnejšie podniky v regióne Liptova.
„Výrobný program je zastabilizovaný tak v rastlinnej, ako aj v živočíšnej výrobe. Výroba vlastných krmovín je zameraná na pokrytie potrieb živočíšnej výroby a časť produkcie rastlinnej výroby, najmä v oblasti obilnín a repky, dávame na predaj. Už dlhodobo patríme medzi najväčších pestovateľov zemiakovej sadby, ktorá je aj ďalšou tržnou plodinou,“ uviedol Ing. Milan Vozár, hlavný ekonóm PD Smrečany. 
Pestovatelia na severe Slovenska sa už tradične špecializujú na sadivové zemiaky, ktorým tieto podmienky vyhovujú. Avšak výmery, na ktorých horniaci v minulosti pestovali zemiaky, klesajú. Jedným z mála pestovateľov tejto plodiny na severnom Slovensku je práve družstvo pod Západnými Tatrami, kde aj vďaka priaznivému počasiu mali úrodu zemiakov takmer o tretinu vyššiu ako vlani. „Tohtoročné výsledky obilnín, repky a zemiakov sú v medziročnom porovnaní výrazne lepšie. Vyššia úroda zemiakov sa odrazila na poklese predajných cien týchto komodít,“ konštatoval M. Vozár. Smrečianske družstvo obhospodaruje takmer 2 382 hektárov poľnohospodárskej pôdy, z ktorej 1 069 hektárov tvorí orná pôda a zvyšok sú trvalé trávne porasty a pasienky. 

V ostatnom období sa v rámci pinzgauského plemena preorientovali z chovu dojníc na systém dojčiacich kráv. Úspešne chovajú aj slovenský strakatý a holsteinsky dobytok a svoje zastúpenie majú bahnice a aj volky v pastevnom výkrme. 
„Priemerné stavy dobytka sa pohybujú do 1 500 kusov, z toho okolo 600 dojníc s trhovou produkciou mlieka. Okrem toho sme na hospodárskom dvore Veterná Poruba prešli na chov kráv bez trhovej produkcie mlieka, kde ich máme približne 60 kusov. Stáda dojníc máme rozdelené – dojnice slovenského strakatého plemena chováme na hospodárskom dvore Smrečany, kde nám bol v roku 2010 uznaný šľachtiteľský chov, a dojnice holsteinskeho plemena máme na hospodárskom dvore Žiar, kde sa taktiež nachádzajú dojnice pinzgauského plemena. Zameriavame sa aj na odchov jatočných volkov. Pri ovciach, ktorým máme asi 400 kusov, sa špecializujeme na produkciu mlieka a odchov jatočných jahniat,“ uviedol hlavný ekonóm PD Smrečany. 

Pinzgauský dobytok je už súčasťou koloritu Liptova. Toto tradičné plemeno sa chová v horských podmienkach severného Slovenska od čias panovania cisárovnej Márie Terézie, kde sa počas dvoch storočí výborne etabloval. Toto plemeno je zaradené do skupiny ohrozených druhov a je zapísané v plemennej knihe, v ktorej aktuálne figuruje približne 2-tisíc geneticky čistých pinzgauských kráv.
Ešte pred necelým polstoročím tvorili pinzgauské kravy veľkú časť stáda aj v PD v Smrečanoch. Neskôr ich nahradili úžitkovejšími plemenami, ale napriek tomu sa ich nemienia úplne vzdať. Nedovolí im to chovateľská hrdosť a navyše sa dajú vynikajúco využiť na spásanie technike neprístupných horských lúk a pasienkov. 
„Pinzgauské plemeno má na Slovensku podľa nášho názoru budúcnosť, hlavne z pohľadu zachovania tvorby a využívania génových zdrojov. Ide o špecifický genofond, ktorého ďalší rozvoj by mal byť smerovaný formou kombinovaného chovu, či už s produkciou mlieka alebo na produkciu mäsovej úžitkovosti so zameraním na dojčiace kravy,“ hovorí M. Vozár. Smrečianski chovatelia získali za pinzgauské jalovice už nejedno ocenenie. Aj na tohoročnej Národnej výstave hospodárskych zvierat v Nitre jalovice bodovali, a v rebríčku oceňovaných zvierat obsadili dokonca všetky prvé priečky. Víťazné zvieratá pochádzali z hospodárskeho dvora Žiar – maximálna laktácia matky jalovice, ktorá sa umiestnila na 1. mieste, dosahovala 4 500 kg mlieka s obsahom tuku 4,87 % a 3 % bielkovín. „Úspechy dosahované na výstavách sú motivačným činiteľom pre všetkých pracovníkov. Hlavným prvkom ovplyvňujúcim uvedené úspechy je človek a výsledky práce našich pracovníkov, ktorí sa dennodenne podieľajú na práci v živočíšnej výrobe,“ zdôraznil M. Vozár. 

Družstvo prevádzkuje „predaj z dvora“ formou mliekomatu. Mliečny automat je umiestnený na najväčšom sídlisku mesta Liptovský Mikuláš – Podbreziny. Pôvodný zámer bola lepšia realizácia predaja surového kravského mlieka a priblíženie sa spotrebiteľovi.
„Pri kalkulácii sme vychádzali z denného predaja okolo 250 až 300 litrov denne, čo pri sídlisku s počtom obyvateľov nad 10-tisíc malo byť veľmi reálne. Po spustení mliečneho automatu sme sa pohybovali približne na tejto hranici; v súčasnosti však aj po propagačných akciách zaznamenávame v predaji mlieka klesajúci trend. Predaj mlieka vnímame skôr ako službu obyvateľstvu, nie je významným prvkom našej ekonomickej činnosti,“ uviedol hlavný ekonóm. 
Posledné roky boli pre chovateľov ťažké a dôvod na optimizmus nevidia ani na družstve v Smrečanoch. „Podľa nášho názoru nám podpora živočíšnej výroby nedáva predpoklady na optimizmus, pretože dotácie smerované na živočíšnu výrobu sú systematicky odbúravané a znižované. Pri takomto trende nie je možné dostatočne efektívne konkurovať okolitým krajinám, v ktorých podpora do živočíšnej výroby je výrazná taktiež z národných zdrojov,“ konštatoval M. Vozár.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *