Volalo sa to mliečna liga…

Bola to okresná súťaž medzi poľnohospodárskymi družstvami a štátnymi majetkami okresu v absolútnej produkcii mlieka a aj v produkcii mlieka na jednu kravu. Tento spôsob využívali vtedajší politickí vodcovia, vychádzajúc v odvekej súťaživosti človeka.

Odmenou pre víťazov bol papierový diplom, neskôr i zarámovaný a zasklený, hrdo sa vynímajúci na stenách kancelárie väčšinou predsedu, ale niekedy i zootechnika. Pre podniky poľnohospodárskej prvovýroby to bol drahší špás, lebo museli vypisovať cieľové, ale i štvrťročné prémie kŕmičom a dojičkám za splnenie a prekročenie plánu. Výkony boli, samozrejme, navyše prísne viazané i na plnenie kvalitatívnych ukazovateľov.

Celkom úspešne to fungovalo po mnohé roky – až dovtedy, kým sa do toho nezaplietli peniaze. Ktorémusi nedočkavému tajomníkovi strany napadlo, že nestačí kus papiera a potriasanie rukou, ale že iným spôsobom lepšie podnieti iniciatívu – a dodatočne sa vypísala úloha, že ak sa družstvu podarí splniť predpísanú dodávku mlieka na päťročnicu za štyri roky, tak predseda družstva dostane na konci roka jednoročný plat navyše.

Nuž, lakomosť znovu zvíťazila, a niektorých predsedov iniciovala k prehnanej snahe: zvýšenú úlohu hrdo prijali bez toho, aby to dali na vedomie tým kompetentným, teda zootechnikom, kŕmičom a dojičkám. Zabudli, že zvýšené úlohy odsúdia týchto pracovníkov na stratu štvrťročných prémií, lebo dodatočne zvýšené úlohy nebolo možné priebežne plniť po celý rok.

I dnes oceňujem nefalšovanú snahu vtedajších pohlavárov o naplnenie potrieb občanov po zdravej plnohodnotnej a lacnej výžive a ich poznanie, že chov hovädzieho dobytka je „ťažkým priemyslom“ chlebového odvetvia.

Je to v prudkom kontraste s aktuálnou snahou našej politickej aj odbornej špičky, keď sa vehementne – i na európskej pôde – domáha toho, aby dovážané potraviny boli rovnaké ako tie v krajine pôvodu. Ale to ani netreba; veď stačí, ak konečne efektívne podporíme domácu produkciu, a zmeníme zahanbujúcu štatistiku, keď z našej, domácej produkcie potravín je ich na maloobchodnom trhu iba 38 percent!

(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *