Vplyv prostredia na aeróbnu stabilitu siláží

Cieľom práce bolo porovnať skutočnú aeróbnu stabilitu siláží, stanovenú v reálnych podmienkach priamo v silážnom žľabe, s aeróbnou stabilitou, nameranou v laboratóriu za štandardných podmienok.

Silážovaná rezanka pred zahájením fermentácie bola zakrytá transparentnou fóliou a čiernobielou plachtou, ktorá bola zaťažená po celom povrchu pneumatikami. Priebeh teplôt bol výrazne odlišný v silážach pod plachtou, po odhrnutí plachty a v laboratórnych podmienkach. Rozdiely v priebehu teplôt boli i medzi hĺbkami odberu siláže v hĺbke pod povrchom 5 cm, 20 cm a 35 cm, i medzi kukuričnou a lucernovou silážou. Úmerne s narastajúcou dobou pôsobenia kyslíka sa zvyšovali hodnoty pH, kyslosť vodného výluhu a obsahu kyselín, a naopak, zvyšovali sa teploty a obsahy čpavkového dusíka. V reálnych podmienkach priamo v silážnom žľabe bola aeróbna stabilita ovplyvnená natoľko, že sa výrazne líšila od stability, zistenej štandardnou metódou v laboratóriu.

V silážach je dôležitý nielen výsledok fermentácie za anaeróbnych podmienok, ale i ako dlho siláž udrží svoju kvalitu, keď sa k nej dostane vzduch, teda akú má aeróbnu stabilitu. Aeróbna stabilita siláže je závislá od niekoľkých faktorov, záleží ako na priebehu a výsledkoch fermentácie, tak na vonkajších podmienkach a spôsobu manipulácie so silážou. Aeróbna stabilita kukuričných siláží býva oveľa nižšia než stabilita siláží bielkovinových a polobielkovinových krmovín. Je to dané hlavne vyšším obsahom zvyškových cukrov, ale i iných zložiek siláže. Aeróbnu nestabilitu spôsobujú mikroorganizmy (predovšetkým kvasinky), ktoré sa za prítomnosti kyslíka rýchle množia, najmä pokiaľ majú dostatok ľahko dostupných živín a príhodné prostredie, teda teplo a vlhko. Výsledkom ich aktivity je zvýšenie teploty siláže a premena fermentačných produktov.

Metodiku meraní aeróbnej stability navrhol Honig (1986, 1990). Keďže príspevky, v ktorých metódu popísal, nepublikoval v médiách evidovaných v Thomson Reuters Web of Science, uvádza sa autorstvo metodiky, resp. definície aeróbnej stability podľa rôznych zdrojov, najčastejšie autorom Ranjit a Kung (2000). Obsiahly prehľad o aeróbnej stabilite publikovali Wilkinson a Davies (2012).

Celý článok Ing. Radka Loučku, CSc. z Výzkumného ústavu živočišné výroby, v. v. i., Praha, si možno prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 44.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *