Výroba a spotreba hydinového mäsa vo svete

Vo výžive ľudí majú významné postavenie nepostrádateľné živiny - bielkoviny, hlavne živočíšneho pôvodu, ktorých významný podiel tvorí mäso vtákov, najmä hydiny.

Pre produkciu hydinového mäsa sa chovajú hlavne sliepky a morky, v menšom podiele kačice a husi. Z netypických druhov sú to holuby, perličky, japonské prepelice, pštrosy a pernatá zver. No v niektorých oblastiach juhovýchodnej Ázie sa konzumujú aj tepelne upravené embryá kačíc a kúr. Ukazuje sa, že mäsom vtákov, najmä hydiny, je možné zabezpečiť živočíšne bielkoviny vo výžive ľudí na svete.

Podľa prognóz FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) sa svetová populácia zvýši zo 7,4 miliardy v roku 2015 asi na 8,1 mld. do roku 2025, pričom až 95 % zvýšenia sa bude týkať rozvojových krajín. Očakáva sa, že prírastok populácie vo vyspelých krajinách bude 1,4 mld. a v rozvojových zemiach až 6,7 miliardy.

Úroveň výživy ľudí limituje hrubý národný produkt na obyvateľa za rok, teda kúpna sila obyvateľstva. Tento sa pohybuje od 2 550 US dolárov v Afrike až po 43 240 US dolárov ročne v Severnej Amerike. Medzi štátmi je priepastný rozdiel, napríklad v Nigérii je to len 1 050 US dolárov za rok a v USA je to až 44 260 US dolárov, t. j. 42,12-násobok. Obyvateľstvo s vyššími príjmami si zabezpečí plnohodnotnú výživu, a naopak, ľudia žijúci v chudobe sú odkázaní na lacnú, prevažne rastlinnú potravu, vysoko energetickú, preto ich zdravotný stav je horší a tieto populácie majú vyššiu úmrtnosť a kratšiu dobu života.

Vo svete je výroba a spotreba mias rozdielna. Uplatňujú sa tu vplyvy prírodné, klimatické, životná úroveň, náboženstvo, národné zvyklosti, úroveň poľnohospodárstva, krmovinová základňa a cena zdrojov výživy zvierat.

Celkove je zaznamenaný rapídny nárast produkcie mias z 290 836 tis. ton; pričom podiel hydinového mäsa stúpne z 33,99 % v roku 2010, na 46,62 % v roku 2050. Treba zdôrazniť, že výroba a export mias vo svete v ostatných 50 rokoch sa rapídne zmenil – kým v roku 1965 bol podiel produkcie mias vo vyspelých krajinách 73 %, tak v roku 2010 to bolo len 41,9 %, a naopak, v „rozvojových krajinách“ (Čína, India, Argentína, Brazília a iné) sa zvýšil podiel z 27 % na 58,1 %. Podobne sa to odrazilo aj v exporte mias vo svete, kde v porovnávanom období rozvojové krajiny zvýšili svoj podiel z 1,7 % roku 1965 na 45 % v roku 2010.

Viac sa môžete dočítať v článku prof. Martina Halaja v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 38.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *