Záujem o bioprodukty sa zvýšil, ale presadiť sa na trhu je stále ťažké

Bioprodukcia a záujem zo strany Slovákov o bioprodukty sa každý rok zvyšujú, ale napriek tomu niektorí ekofarmári tvrdia, že presadiť sa na trhu je ťažké. „Ekologické výroby sú finančne nákladnejšie, aj keď sú kvalitnejšie. Naši ľudia, keďže sú z chudobnejšieho kraja, skôr kupujú neekologické a nezdravé výrobky. Prijali by sme, keby zo strany štátu boli viac dotované jednak hospodárske zvieratá, ale hlavne mlieko, pretože väčšina poľnohospodárskych podnikov mlieko vyváža do zahraničia, čo je veľká škoda,“ uviedla pre TASR ekonómka poľnovýroby poľnohospodárskeho družstva (PD) vo Važci pod Tatrami Iveta Ilavská.

Toto družstvo, ktoré vzniklo ešte v roku 1961 a certifikát ekologických výrobkov získalo v roku 2005, mlieko vyváža do Nemecka a Talianska. Len zhruba 10 % ich produkcie ostáva na Slovensku, zvyšok putuje za hranice krajiny. Zaoberajú sa tu výrobou kravského a ovčieho mlieka, ale tiež produkciou hovädzieho a ovčieho mäsa. „U nás sa pôda hnojí len maštaľným hnojom, nepoužívame žiadne chemikálie, takže naše kravičky sa pasú len na zdravej paši. Kupujeme jadrové osivá, aby sme mohli krmivo vyrobiť a tieto výrobky sú drahé, konečný výrobok v našej produkcii je preto tiež drahší,“ dodala Ilavská. Za desať rokov sa však aj napriek tomu záujem o biovýrobky tohto družstva zvýšil.
Majiteľke Zdravej pekárne z Košíc Zuzane Slovenskej Pastorovej pri presadení sa na trhu veľmi pomohlo, že hneď od začiatku spolupracuje so sieťou biopredajní. „Mám pravidelného odberateľa, takže nemám žiadne prekážky vo svojom podnikaní. Určite je v tom potenciál, ja sama som náročný zákazník a tento druh produktov nebol v dostatočnej miere na trhu, preto som sa rozhodla začať podnikať v tejto sfére. Už fungujeme dva roky a môžem povedať, že záujem Slovákov o biovýrobky sa za ten čas zvýšil,“ zhodnotila Slovenská Pastorová. Dodala, že presadiť sa na trhu by bolo pre ňu ťažšie, keby nebola súčasťou siete predajní.
V celej Európe momentálne zaznamenávajú výrazný nárast bioprodukcie, Slovensko je dokonca v súčasnosti s 8 % poľnohospodárskej pôdy v režime ekologického poľnohospodárstva na šiestom mieste v Európskej únii. „Tento optimistický obraz trošku kazí fakt, že takmer celá bioprodukcia zo Slovenska sa vyváža na ďalšie spracovanie alebo balenie do zahraničia, odkiaľ potom dovážame späť finalizované bioprodukty,“ objasnil prevádzkový riaditeľ siete Biopark Ali Macsai. Slovenských bioproducentov odrádza pri získavaní BIO certifikátu predovšetkým byrokratický proces. Mnohí z nich tak ostanú kdesi na polceste a svoje výrobky predávajú len na lokálnych trhoch. Veľkú nádej však vidí Macsai v tom, že vekový priemer ekofarmárov v porovnaní s konvenčnými je výrazne nižší. „Európska komisia sa zároveň chystá zjednodušiť byrokraciu spojenú s certifikačným procesom, no okrem toho aj sprísniť a zvýšiť počet kontrol,“ dodal Macsai.
Bežný spotrebiteľ v prvom rade pozerá na cenu výrobkov a menej na kvalitu, aj preto sú bioprodukty pre Slovákov menej dostupné. „Bolo by preto lepšie, keby sa biovýrobky predávali lacnejšie. V konečnom dôsledku by to pre nás však bolo horšie a boli by sme stratoví. Štát by preto mohol kompenzovať tento rozdiel, aby biovýrobky boli dostupnejšie a družstvá viac motivované vyrábať ich,“ dodala Petra Polačiková z PD vo Važci. Zároveň by sa podľa nej mala ešte o niečo zvýšiť propagácia slovenských výrobkov a ich podiel na trhu. Zahraničné produkty konkurujú tým slovenským najmä cenou, v podtatranskej oblasti je najväčším konkurentom Poľská republika a tiež obchodné reťazce.
„Stále viac ľudí však rozmýšľa nad tým, čo si naloží do nákupného košíka a sú ochotní si priplatiť za vyššiu kvalitu a zaručený pôvod výrobkov. Zároveň je výrazný trend podpory lokálnych producentov,“ konštatoval Macsai. Dodal, že ak sa zvýši podiel predaja biovýrobkov, postupne sa začne znižovať aj ich cena.

(tasr)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *