Zubor bol začiatkom 20. storočia v prírode vyhubený. Najskôr začali zubry miznúť v západnej Európe. V Anglicku ich definitívne vyhubili v 12. storočí, vo Francúzsku v 14. a v strednej Európe v 18. storočí. Najdlhšie sa udržali v bývalom Sovietskom zväze na Kaukaze, kde vymreli približne v rokoch 1925 – 1927. Zubor podľahol hladu vidieckeho obyvateľstva počas vojen a chorobám.
Zubry prežili v zoologických záhradách a vo zverniciach šľachty. Na Medzinárodnom kongrese o ochrane prírody v Paríži v roku 1923 bol dohodnutý všeobecný plán na ochranu zubra a v auguste 1923 vznikla Európska spoločnosť pre záchranu zubra. V tom čase žilo na celom svete posledných 56 zubrov v zajatí. Nastala zdĺhavá práca registrácie pôvodu jednotlivých zvierat, vytvorenie plemennej knihy, vylúčenie krížencov s americkým bizónom s cieľom udržať čistú líniu európskeho lesného zubra. Dnes v Európe v ZOO, súkromných chovoch, zverniciach a vo voľnej prírode žije cca 4 000 zubrov.
Najstarší doklad o chove zubrov vo zvernici na Slovensku pochádza z roku 1568, podľa ktorého chovali zubry v Uhrovci pri Bánovciach nad Bebravou. V roku 1888 sa pokúsil o chov zubrov majiteľ Javorinského panstva na severnej strane Vysokých Tatier - knieža Christian Kraft Hohenlohe - Öhringen. Ten priviezol najskôr dve zubrice a jedno zubríča od známeho chovateľa zubrov zo Sliezska kniežaťa Plessa.
Novodobá história chovu zubrov na Slovensku sa začala 2. 3. 1957, keď do aklimatizačnej zvernice v Tatranskej Lomnici boli dovezené dva zubry z Poľska. Bol to známy zubor Putifár a zubrica Pumarka. Začiatkom roku 1958 sa začalo so stavbou zvernice pri Topoľčiankach. Prvé zubry do tejto novej lokality boli privezené už vo februári 1958. Pretože zvernica ešte nebola dobudovaná, zubry boli umiestnené do malej ohradenej plochy, ktorá sa dodnes nazýva Karanténa.
Prvý zubor Bereg a zubrica Beglianka boli darom vtedajšej sovietskej vlády Československej republike. V roku 1959 boli do topoľčianskej zvernice dovezené aj zubry z Tatranskej Lomnice, Putifár a Pumarka. Pri Putifárovi, praotcovi topoľčianskych zubrov, bola počas prevozu zistená hmotnosť až 1 230 kg. Prvý prírastok v roku 1961 od zubrieho páru Putifár a Pumarka bol pomenovaný Sivko, pretože na základe medzinárodnej dohody všetky zubry narodené v Topoľčiankach, musia mať meno so začiatočnou slabikou „Si“. Do konca roka 2017 bolo s touto slabikou (Si) pomenovaných už viac ako 200 zubrích mláďat.
Viac sa dočítate v článku autorov MARTIN SÝKORA, MATÚŠ RAJSKÝ - OZ Topoľčianky, Lesy SR a Odbor výživy, NPPC-VÚŽV Nitra - v Týždenníku Roľnícke noviny č. 26.
