Maštaľný hnoj je zmes exkrementov (výkaly a moč vylúčené zvieratami) s podstielkou, vodou a zvyškami krmiva. V klasických ustajneniach s priväzovaním je spravidla produkovaný maštaľný hnoj ochudobnený o tekutú močovku, ktorá odteká z maštale do skladovacích nádrží samostatne. V novších technológiách s voľným ustajnením býva už súčasťou maštaľného hnoja.
Maštaľný hnoj je cenným organickým hnojivom a zdrojom organických látok podporujúcim tvorbu humusu v pôde. Maštaľný hnoj už v maštali podlieha procesom, pri ktorých vznikajú straty na hmote aj živinách, hlavne dusíka. Ďalšia strata vzniká pri doprave z maštale do skladovacích priestorov, skladovaní a pri jeho aplikácii na pole. Najväčšia strata hmoty v maštaľnom hnoji vniká pri skladovaní. Samozrejme, o tieto straty sa zmenšuje objem skladovaného hnoja.
Počas skladovania sa z maštaľného hnoja uvoľňuje hnojovka. Je to prebytočná tekutina, ktorá z hnoja najprv odteká samovoľne, potom po vrstvení je vytláčaná vznikajúcim tlakom. Výtok hnojovky z hnoja je ovplyvnený obsahom tekutín a veľkosťou tlaku v uloženom hnoji. Jej množstvo, ktoré je veľmi variabilné, sa pohybuje od 8 do 20 % z uskladneného množstva maštaľného hnoja. Závisí od obsahu vody v odstraňovanom hnoji, množstva zrážok, ale i od výšky naskladneného hnoja. V presnom pokuse Výskumného ústavu živočíšnej výroby bolo zistené, že výtok hnojovky bol zo zastrešeného hnojiska (bez atmosférických zrážok), kde sa hnoj skladoval pri výške 6 m, 21,7 % z množstva naskladneného hnoja. Pri skladovacej výške hnoja 3 m, ktorú je možné dosiahnuť bežnými mechanizmami, odtečie z hnoja v priemere 12 % hnojovky z množstva naskladneného hnoja. To znamená, že do 1 m2 pod hnojiskom odtečie z hnoja okolo 280 l hnojovky, ktorá obsahuje okolo 0,1 % dusíka a 0,01 fosforu. V tomto množstve hnojovky je 0,28 kg dusíka a 0,028 kg fosforu, čo predstavuje dávku 2 800 kg dusíka a 280 kg fosforu na hektár.
Viac sa dočítate v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 35 - v Téme týždňa venovanej hnojeniu maštaľným hnojom.
