Chov ošípaných na Slovensku bol v minulosti jedným z najvýznamnejších odvetví živočíšnej výroby a mal významný podiel na hrubej poľnohospodárskej produkcii. Na Slovensku si nevieme ani predstaviť, aby na stole chýbalo bravčové mäso niekoľkokrát v týždni.
Na Slovensku je práve bravčové mäso najviac konzumované mäso zo všetkých mias. Slovák potrebuje poriadnu porciu bravčového mäsa, a je to jedno či na obed bežného dňa, alebo vo sviatočných dňoch. Konzumácia bravčového mäsa a výrobkov z neho má dlhodobú tradíciu a tvorí vyše polovičný podiel na celkovej spotrebe mäsa. Spotreba bravčového mäsa na osobu a rok v SR je na úrovni 31 - 32 kg a dosahuje približne 70 percent priemernej spotreby v EÚ. Vo výžive ľudí má konzumácia bravčového mäsa nezastupiteľné miesto predovšetkým z kulinárskeho hľadiska, keď bravčové mäso je jedno z najlepších, ak nie vôbec najlepšie mäso na prípravu rôznych jedál, ako aj samotných výrobkov. Výrobky z bravčového mäsa sa môžu dlhodobo uchovávať a skladovať v upravenej podobe. Okrem príjmu kvalitnej živočíšnej bielkoviny, ktorá je dôležitá pre rast organizmu, mäso obsahuje celý rad iných zložiek ako sú minerálne látky, vitamíny, tuk ako zdroj energie a ďalšie potrebné látky pre zdravý vývoj organizmu.
Slovenskí poľnohospodári v nedávnej minulosti dokázali zabezpečiť sebestačnosť vo výrobe bravčového mäsa v plnej výške. Od vstupu do EÚ sa situácia v chove ošípaných začala výrazne meniť a z roka na rok sa stavy ošípaných jednoducho znižovali z rôznych dôvodov. Najvýznamnejším faktorom pre produkciu bravčového mäsa je podľa možnosti rovnovážny stav medzi dopytom a ponukou. Krátkodobé rozkolísanie tohto rovnovážneho stavu nemá výrazný vplyv na cenu jatočných ošípaných, ale dlhodobý nerovnovážny stav má výrazný vplyv na cenu.
Ďalším výrazným faktorom zníženia produkcie bravčového mäsa bolo zrušenie akýchkoľvek podpôr do sektoru výroby bravčového mäsa a ich presmerovanie do rastlinnej výroby - na pôdu. Po roku 1990 sa výrazne zhoršili dosahované parametre úžitkovosti na Slovensku z rôznych príčin, ale najväčším podielom sa podieľalo zhoršenie pracovnej morálky a disciplíny v jednotlivých podnikoch. Neprospela tomu ani výmena kádrov a najväčší podiel mala samotná privatizácia. Po vstupe Slovenska do EÚ sa úroveň v chove ošípaných pomaly dostávala na čoraz vyššiu úroveň. Po určitom čase došlo k výraznému zvyšovaniu parametrov úžitkovosti ošípaných takmer vo všetkých ukazovateľoch. Od roku 2008 pri produkcii zostali len tí najlepší a za určitej pomoci štátu sa darilo udržať stavy zvierat, ako aj samotnú produkciu. V rodení a odchove ciciakov sme postupne z roka na rok dosahovali lepšie parametre a tým sme zvyšovali počet odchovaných odstavčiat. Tento stav s menšími výkyvmi sa darilo udržiavať až do roku 2014, kedy nastal totálny zlom vo vývoji chovu ošípaných v dôsledku prepadu cien.
Celý článok je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 37, v Téme týždňa, venovanej chovu ošípaných.
