Zdomácnené druhy perličiek vznikli z rodu Numida a najviac rozšírený druh je Numida meleagris - perlička sivá obyčajná. Vyskytuje sa variant plemena modrá a hnedá, zriedkavo biela či supia (kráľovská), s typickým perlovaním peria.
Perličky boli domestikované v severozápadnej Afrike. Žijú v rodinách po 15 až 20 kusov, sú plaché, málo lietajú, nenáročné na potravu. Zbierajú hmyz, semená, trávu, mladé výhonky stromov a kríkov. Počas jari a leta perlička nazbiera 3,2 - 4,5 kg prevažne škodlivého hmyzu. Perličky sa chovajú na mäso, ktoré je špecifické a šťavnaté (prerastené tukom). Vajcia perličiek sú menšie (45 - 47 g), majú väčší žĺtok s vyšším obsahom vitamínu A a karotenoidov. Vajcia majú pevnejšiu a hrubšiu škrupinu a je výživnejšie ako slepačie vajce. Perličky vážia 1 kg, znesú 15 a viac vajec. Skorá samička ich vysedí za 26 – 27 dní.
Cieľavedomou plemenárskou prácou sa ich hmotnosť zvýšila na 1,8 - 2,1 kg a znášajú 140 - 150 ks vajec, s hmotnosťou 46 g. Perličky pohlavne dospievajú vo veku 28 - 32 týždňov. Výživné a chovateľské podmienky ovplyvňujú znášku, ktorá je sezónna, t. j. začína v apríli a trvá 5 až 6 mesiacov.
Perličky sa chovajú u drobnochovateľov vo výbehoch alebo kurínoch; tiež polointenzívne v halách s obmedzeným výbehom, ale aj intenzívne na hlbokej podstielke alebo v klietkových voliérach. Reprodukčné kŕdle majú pomer pohlavia 1 : 6 - 8, používa sa aj inseminácia. Technika chovu je podobná ako u sliepok.
Pre intenzívne chovy boli vyšľachtené hybridné perličky na produkciu mäsa (širokoprsé v Rusku, Essor 72 vo Francúzsku, v Maďarsku - hortubágyská), ktoré vo výkrme za 12 týždňov dosiahnu hmotnosť 1,25 - 1,35 kg, pri konverzii krmiva 2,5 - 3 kg na 1 kg prírastku. Liahnutie má podobnú metodiku ako u slepačích vajec. Oplodnenosť vajec býva 75 - 82 % a liahnivosť z oplodnených vajec 85 % a z nasadených vajec 70 - 75 %, podľa chovateľských a liaharenských podmienok.
(hal)
