Cieľom štúdie bolo vyhodnotiť vzťah medzi zdravím paznechtov a dĺžkou medziobdobia s produkčnými a ekonomickými ukazovateľmi stáda. Množstvo (% kráv) a početnosť ochorení paznechtov rastie s poradím laktácie, výšou úžitkovosťou a aj s predlžujúcim sa medziobdobím.
Medzi podnikmi existuje veľká variabilita. Najviac ochorení paznechtov bolo zistených v prvom, druhom a piatom mesiaci laktácie. Zistené množstvo ochorení súvisí s početnosťou ošetrení paznechtov (orezov). Analýza ukazovateľov plodnosti ukázala, že stáda s najdlhším medziobdobím (≥ 430 dní) dosahujú najvyššiu mliečnu úžitkovosť, ale tiež najvyššie percento ochorení končatín. Plodnosť a ochorenie končatín sú vlastnosti nízko dedivé a preto najmä dobrý manažment stáda a prevencia môže znížiť percento vyradenia zvierat z dôvodov porúch plodnosti a ochorení končatín.
Vysoká produkcia mlieka sa nemusí premietnuť do vyššej ziskovosti, v prípade zhoršenia plodnosti, dlhovekosti a zdravia zvierat. Vynikajúca úroveň úžitkovosti a reprodukcie je považovaná za zásadne dôležitú pre dosiahnutie vysokej ziskovosti stáda. Navyše, problémy v reprodukcii a problémy končatín majú negatívny vplyv na produkciu mlieka.
Krpálková et al. (2016) i Heikkila et al. (2008) zistili, že klesajúca plodnosť a problémy končatín sú najčastejším dôvodom na vyradenie u vysoko produkčných stád. Kadokawa et Martin (2006) doplňujú, že dojnice majú určité biologické limity a akékoľvek narušenie vedie k ovplyvneniu stabilného vnútorného prostredia organizmu (homeostáza) a následne k ťažkostiam pri výkone a rôznym ochoreniam podľa genetických dispozícií zvieraťa.
V skutočnosti sa dojnice často vyraďujú z dôvodu viacerých prejavov rôznych ochorení, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Znalosť dôvodov vyradení môže byť užitočná pri identifikácii slabých miest v manažmente dojeného stáda (napr. pohoda zvierat, výživa, systém ustajnenia, výber zvierat do plemenitby (korekcia chýb), spôsob ošetrovania a liečenia). Výsledná vlastnosť, ktorá by mohla výrazne ovplyvniť celkovú ziskovosť je dlhovekosť. Sewalem et al. (2008) zistili, že vysoká dlhovekosť v stáde zvyšuje produkciu z dvoch dôvodov: za prvé - väčší podiel rozhodnutí o vyradení je založený na výške produkcie; za druhé - podiel zrelých kráv, ktoré produkujú viac mlieka než mladšie dojnice, sa zvyšuje.
Přibyl et al. (2004) naopak uviedol, že rýchlejšia a skoršia obmena stáda vedie k rýchlejšiemu nárastu genetického zisku, a tým i výkonu stáda a následne lepšej ekonomickej efektívnosti chovu. Naopak, Heikkila et al. (2008) poznamenal, že krátky produkčný život stáda vedie k vysokým nákladom a limituje selekciu v stáde. Podľa Smith et al. (2000) je navrhnutá optimálna ročná miera vyradení medzi 25 a 30 %. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že znalosť, kedy je dojnica zisková (ponechať v stáde a pokiaľ treba, tak liečiť), alebo naopak stratová (vyradenie zo stáda a nahradenie prvôstkou), je nevyhnutná pre optimálne riadenie stáda.
Celý odborný článok si budete môcť prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 45.
