V diskusiách okolo „ne-GMO mlieka“, teda mlieka od dojníc, u ktorých je garantované, že neboli kŕmené krmivami z geneticky modifikovaných plodín, neraz zaznievajú tvrdenia typu: „Mlieko od zvierat kŕmených krmivami obsahujúcimi geneticky modifikované organizmy dokážeme spoľahlivo identifikovať pomocou polymerázovej reťazovej reakcie“.
Málokedy sú však takéto prehlásenia podložené „tvrdými“ údajmi o prevedených analýzach. V tejto súvislosti stojí za zmienku nedávna štúdia talianskych vedcov na čele s Marziou De Giacomo z Talianskeho národného zdravotného ústavu v Ríme, publikovaná v Journal of Animal and Feed Sciences. Vedci z veľmi serióznej inštitúcie, ktorých rozhodne nemožno podozrievať zo stretu záujmov či práce v prospech „nadnárodných monopolov“, preverili presne to, čo mnohí propagátori ne-GMO mlieka prehlasujú za „hotovú vec“ - teda prenos sekvencií DNA z GMO-krmiva do mlieka dojníc. S negatívnym výsledkom!
Trh s GMO krmivami
Situácia na svetovom trhu s krmivami je celkom jasná. V posledných 20 rokoch sme boli svedkami prudkého nárastu pestovania geneticky modifikovaných plodín. Od roku 1996 do roku 2014 sa ich plocha zväčšila z1,7 milióna hektárov na 181,5 milióna hektárov, teda viac než stokrát. Väčšina tohto nárastu pripadá na vrub pestovania geneticky modifikovaných kŕmnych plodín ako je sója a kukurica.
Zvlášť u sóje je dominancia geneticky modifikovaných odrôd drvivá. Odhaduje sa, že 80 % svetovej úrody tejto plodiny je geneticky modifikovaná. Krajiny Európskej únie dovážajú ročne 40 miliónov ton sóje a sójových produktov, z ktorých polovica je určená ako krmivo pre zvieratá. Väčšina tejto sóje je geneticky modifikovaná. Ide o úplne legálnu záležitosť, pretože dovážané odrody geneticky modifikovanej sóje boli schválené pre dovoz do krajín EÚ (nie pre pestovanie) podľa nariadenia EÚ č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách. Vo svetových dovozoch sa podiel geneticky modifikovanej sóje pohybuje medzi 60 a 90 %.
U kukurice je situácia v krajinách Európskej únie diametrálne odlišná. Tejto plodiny sa do EÚ dováža v súlade s nariadením č. 1829/2003 ročne len 10 miliónov ton. Členské krajiny samé produkujú 56 miliónov ton kukurice na zrno a 193 miliónov ton kukurice na siláž. V niektorých členských krajinách, včítane Českej republiky, sa síce pestuje geneticky modifikovaná kukurica MON810, ale jej plochy sú v porovnaní s konvenčnou kukuricou zanedbateľné.
Celý článok si budete môcť prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 46.
