Moderné trendy v uplatnení extrudovaných krmív

Tepelná úprava krmív je všeobecne energeticky náročná, preto od nej očakávame preukázateľné navýšenie úžitkových vlastností takto upraveného krmiva.

Z týchto dôvodov sú extrudované predovšetkým jadrové krmivá, ktoré sú charakteristické vyššou koncentráciou živín, čo zvyšuje pravdepodobnosť vyššej návratnosti vloženej energie. Cieľom tepelnej úpravy jadrových krmív je zlepšenie ich kvality a hodnoty pre kŕmené zviera. Ide najmä o nasledujúce požiadavky:

1. Inaktivácia antinutričných látok (inhibítory proteáz, biologické toxíny).
2. Zvýšenie hygienickej kvality krmiva a tým predĺženie skladovateľnosti.
3. Zvýšenie stráviteľnosti živín (denaturácia proteínu, želatinácia škrobu).
4. Zvýšenie efektivity využitia proteínu u prežúvavcov (zníženie bachorovej degradovateľnosti dusíkatých látok pri zachovaní stráviteľnosti v tenkom čreve).
5. Zvýšenie chutnosti a tým i príjmu krmiva.
6. Zaistenie požadovaných fyzikálnych a mechanických vlastností (veľkosť a tvar častíc, merná hmotnosť, prašnosť).

Z celého radu tepelných úprav ako je toustovanie, roustovanie, fluidný ohrev, jet–sploding, mikronizácia, pufovanie, vločkovanie, granulácia, prípadne jednoduchá úprava ako je varenie alebo použitie hydrotermálneho reaktoru, sa extrúzia v súčasnej dobe radí medzi najrozšírenejšie a najprogresívnejšie metódy tepelnej úpravy krmív. Jej história siaha až do roku 1940, kedy bola v USA prvýkrát komerčne použitá na výrobu pekárenského produktu z kukuričnej múky pre ľudskú výživu. Od tej doby sa extrúzia rozšírila do ďalších oblastí ako je výroba krmív pre záujmové a hospodárske zvieratá, včítane rýb. V ČR je výrobcom tejto technológie Farmet a.s.

Princípom extrúzie (metóda HTST - High Temperature Short Time - krátkodobé pôsobenie vysokej teploty) je súčasné pôsobenie tepla, vlhkosti, tlaku a mechanického strihu na materiál pretlačovaný extrudérom. Zmenou uvedených parametrov možno výsledné parametre extrudovaných produktov modifikovať. Treba poznamenať, že každá kategória zvierat vyžaduje špecifické vlastnosti daného krmiva. Zatiaľ čo napríklad pre monogastre je v oblasti bielkovinových krmív na prvom mieste eliminácia antinutričných látok s maximalizáciou stráviteľnosti proteínu, u prežúvavcov je pre zaistenie vyššej efektivity využitia proteínu potrebné docieliť zníženie bachorovej degradovateľnosti, čo obvykle vyžaduje pri tepelnej úprave daného krmiva vyššiu tepelnú expozíciu. Súčasne však treba zachovať maximálnu stráviteľnosť proteíinu v tenkom čreve, čo sa môže z technologického hľadiska javiť ako protichodná požiadavka. Z toho vyplýva, že parametre extrúzie je nutné optimalizovať pre danú skupinu zvierat, pričom ide o pomerne zložitý proces vyžadujúci laboratórne sledovanie, včítane overenia konečných produktov v kŕmnych pokusoch na zvieratách.

Celý článok je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 1.