Skončený rok 2016 nebol pre potravinárov priaznivý. Potravinárska komora Slovenska (PKS) v novom roku očakáva od vlády zmenu v prístupe k tomuto strategickému priemyselnému odvetviu.
Podfinancovanie potravinárskeho sektora sa stále viac prejavuje v znižovaní konkurencieschopnosti domácich potravinárov. Dokumentuje to vývoj pasívneho obchodného salda s potravinami, ktoré v tomto roku smeruje k hranici -1,5 mld. €, čím opäť prelomí historické maximum.
„Slovenské potravinárstvo vykazuje klesajúcu konkurencieschopnosť a vo viacerých ukazovateľoch sa ocitlo na chvoste štatistík členských štátov Európskej únie. Podiel na tom má aj spôsob, akým vláda naložila s kľúčovým zdrojom podpory potravinárskeho priemyslu – dotáciami z Programu rozvoja vidieka. To, že ešte pred parlamentnými voľbami zazmluvnila viac ako 90 percent disponibilných finančných prostriedkov určených na celé obdobie rokov 2014-2020, nepriaznivo ovplyvní nielen potravinárov, ale aj poľnohospodárov. Vážne sú však aj otázky týkajúce sa transparentnosti rozdeľovania týchto prostriedkov,“ povedal D. Poturnay, prezident PKS.
PKS oceňuje zníženie sadzby DPH na vybrané kategórie potravín platné od 01.01.2016. Táto znížená sadzba aj vďaka dohode medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcami bola premietnutá do konečných cien potravín na pulte v prospech spotrebiteľa a vytvorila priestor pre rast domáceho odbytu a zníženie nákupnej turistiky. PKS zastáva názor, že priaznivý vývoj slovenskej ekonomiky umožní znížiť sadzbu DPH na 10 percent na všetky potraviny.
Na potravinárstvo však nepriaznivo vplýva rastúce administratívne a daňové zaťaženie a pribúdajúce povinnosti podnikateľov. Napríklad nový zákon o odpadoch ako jedno z takých opatrení vytvoril v tomto roku dodatočné náklady osem až desaťnásobne vyššie, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. PKS pritom na očakávaný nepriaznivý dopad vopred upozorňovala. Podobne avizované zníženie dane z príjmu právnických osôb o 1 percentuálny bod je len kozmetickou úpravou pri súčasnom sprísnení účtovnej a daňovej legislatívy.
„Rastúce administratívne, daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov najťažšie dopadá na malé a stredné podniky, medzi ktoré patrí aj väčšina potravinárskeho priemyslu. Zároveň treba každé opatrenie dôsledne zhodnotiť z toho pohľadu, že zaťažuje iba domácich podnikateľov a konkurenčnú výhodu získavajú tak dovozcovia, ako aj obchodníci v okolitých krajinách v rámci nákupnej turistiky,“ upozornil D. Poturnay.
PKS oceňuje posun diskusie o neprimeraných praktikách v dodávateľsko – odberateľských vzťahoch s obchodnými reťazcami na úroveň EÚ. Možno očakávať, že riešenie tejto problematiky bude dlhodobou úlohou, nakoľko niektoré významné členské štáty európsku legislatívu nepovažujú za potrebnú. PKS však považuje za dôležité, aby sa diskusia sústredila najmä na vzťahy medzi spracovateľským potravinárskym priemyslom a obchodnými systémami a upustilo sa od akcentovania postavenia poľnohospodárov, ktorých vzťahy s obchodníkmi sú z hľadiska ich podielu marginálne.
S cieľom riešenia problémov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch bola založená aj európska platforma Supply Chain Initiative, ktorá chce hľadať riešenia prednostne dohodou medzi potravinármi a obchodníkmi. PKS má záujem túto iniciatívu posunúť aj na národnú úroveň a v spolupráci so Slovenskou alianciou moderného obchodu má za cieľ v budúcom roku 2017 založiť na Slovensku národnú platformu pre férové obchodné vzťahy.
„Základom pre vytvorenie a fungovanie Národnej platformy pre férové obchodné vzťahy je dohoda, že združenie nebude formálne, ale bude riešiť reálne problémy medzi dodávateľmi a odberateľmi,“ dodáva D. Poturnay.
PKS v roku 2017 očakáva rastúce problémy v zabezpečovaní dostatku pracovnej sily, a to bez ohľadu na ich kvalifikáciu. V prípade menej kvalifikovaných zamestnancov je problémom uspokojiť stupňujúce sa mzdové požiadavky pri súčasnom zachovaní cenovej konkurencieschopnosti výroby. Nevyhnutné riešenie v podobe investícií do automatizácie a nových technológií s nižšími nárokmi na pracovnú silu však naráža jednak na vyčerpané prostriedky z Programu rozvoja vidieka a na druhej strane problémy s umiestnením nových výrobkov na trhu, ktorý je v dôsledku spotrebiteľského nacionalizmu okolitých krajín značne obmedzený.
V prípade kvalifikovanej pracovnej sily v odvetví potravinárstva sa nedostatok prejavuje na všetkých stupňoch, či už hovoríme o stredných odborných kádroch alebo o vysokoškolsky vzdelaných pracovných silách. Prejavuje sa vysokou fluktuáciou v odvetví, nákladmi na dodatočné vzdelávanie, rekvalifikácie, ktoré sa javia ako neefektívne, keďže zamestnanci nezostávajú v tomto odvetví dlhodobo pracovať. Z tohto dôvodu je potrebné, aby ministerstvo pôdohospodárstva iniciovalo v spolupráci s rezortom školstva opatrenia, ktoré prispôsobia školskú sieť a zameranie škôl potrebám zamestnávateľov.
V novom roku 2017 má PKS záujem rozvíjať spoluprácu s rezortom pôdohospodárstva, kde je priestor na zintenzívnenie dialógu. Očakávame, že domáce potravinárstvo a jeho podpora budú prioritou tohto rezortu a bude nadväzovať na užitočný dialóg so zástupcami ministerstva na decembrovom rokovaní Valného zhromaždenia PKS v Turčianskych Tepliciach.
„Podpora potravinárskeho priemyslu by sa mala odvíjať od reálnych potrieb sektoru a smerovať k tým podnikom, ktoré tvoria chrbticu potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Prijímané opatrenia by mali byť vydiskutované, prijímané v úzkej spolupráci s ich zástupcami a mali by smerovať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, potravinovej sebestačnosti a k prispôsobeniu systému vzdelávania potrebám trhu práce. Rovnako dôležité je však aj aktívne pracovať proti takým návrhom regulácií zo strany iných rezortov, ktoré prinášajú sťaženie podmienok podnikania v potravinárskom priemysle,“ dopĺňa D. Poturnay.
(tasr)
