Šľachtenie dojných oviec je na Slovensku zamerané v posledných 20 rokoch predovšetkým na zvyšovanie produkcie mlieka. Stále väčšia pozornosť sa však venuje v rámci šľachtiteľských programov aj tzv. funkčným vlastnostiam vemena, ktoré nepriamo, ale významne ovplyvňujú ekonomiku chovu.
Medzi funkčné vlastnosti zaraďujeme aj znaky a vlastnosti súvisiace s vemenom bahníc (tvar a zdravotný stav vemena), ale tiež s ejekciou mlieka a dojiteľnosťou bahníc.
Hodnotenie jednotlivých znakov lineárneho popisu vemena u jednotlivých druhov domestikovaných zvierat, najmä oviec, kôz a kráv je v súčasnosti rozšírené už prakticky na celom svete. Prvé práce zamerané na štúdium utvárania vemena oviec z pohľadu strojového dojenia oviec publikovali Lacombe (1952), Owen (1955), Bonelli (1958), Bonelli a Sartore (1958) a Munro (1962). Priamo za účelom konštrukcie dojacieho stroja merania vemien robil v Bulharsku Dimov (1963, 1966) a v Maďarsku Velez (1963) odmeral 100 vemien pre konštrukciu ceckových nástrčiek. Výsledky týchto prác však boli nejednoznačné.
Výskum v oblasti strojového dojenia oviec vo Francúzsku bol zameraný na štúdium fyziológie dojenia (Labussière a Martinet, 1964; Labussière 1966, 1969; Labussière et al., 1969; Labussière et al., 1974; 1981, 1988), plemenárskych otázok súvisiacich so šľachtením oviec pre strojové dojenie (Flamant, 1974), organizácie práce (Bosc, 1962,1966, Bosc et al., 1967) a techniky dojenia (Le Du, 1977; Le Du et al., 1978).
Vedecké práce v 70-tych a 80-tych rokoch, ktoré boli zamerané na sledovanie lineárneho popisu vemena poukázali na veľké rozdiely u jednotlivých plemien oviec a naznačili, že selekčný cieľ na takzvané „strojové vemeno“ musí byť špecificky stanovený pre každé konkrétne plemeno (Mikuš, 1978, 1. obrázok; Partearroyo a Flamant, 1978). Postupne francúzski a talianski výskumníci ako prví na svete navrhli rôzne spôsoby lineárneho hodnotenia morfológie vemena u oviec a intenzívne študovali vzťahy medzi utváraním vemena bahníc a produkciou mlieka (awassi a assaf: Sagi a Morag, 1974; Jatsch a Sagi, 1979), (sarda : Casu et al. 1983), (manchega: Gallego et al., 1983), (latxa: Arranz et al., 1989), (maďarské merino a plevenská ovca: Kukovics a Nagy, 1989). Najčastejšie bolo používané zatrieďovanie vemien založené na metóde klasifikácie celkového tvaru vemena podľa 4. bodovej stupnice (obrázok 2), resp. 5. bodovej stupnice (obrázok 3). Vo vzťahu k strojovému dojeniu má najlepšie predpoklady vemeno hodnotené bodom 3 a 4.
Celý článok Ing. PAVLA MAKOVICKÉHO, PhD. je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH Ć. 2.
