V 70. a 80. rokoch bola celkom uprednostňovaná technológia ustajnenia v celoroštových kotercoch, a to najmä pre vysokú produktivitu práce, vtedy meranú tzv. normou obsluhy (normatívny počet zvierat na jedného ošetrovateľa). Avšak za 20 až 30 rokov sa veľa vecí zmenilo.
Denné prírastky na úrovni 800 až 1 000 g za deň, ktoré v tej dobe boli považované za špičkové, možno v súčasnosti označiť za hlboko podpriemerné. Vysokú efektívnosť u tejto technológie možno dosiahnuť iba pri priemernom dennom prírastku 1 300 až 1 400 g, pričom existujú podniky, ktoré za 300 dní výkrmu dosahujú priemerný denný prírastok aj viac než 1 500 g u viac než 300 býkov. V niekoľkých nasledujúcich otázkach sa pokúsime problematiku celoroštových výkrmní osvetliť.
Čo je o celoroštových výkrmniach známe? Tento spôsob ustajnenia je v porovnaní s ostatnými dostupnými technológiami investične nákladnejší. Po diskusii s nemeckými kolegami z KTBL možno tvrdiť, že špecializovaný podnik s novopostavenou celoroštovou maštaľou pre býky (ale i mäsové jalovice), kde bude viac než 400 ustajňovacích miest, má všetky predpoklady byť veľmi perspektívny. Podmienkou ale je, aby boli minimalizované straty zvierat pod 2 %, aby kvalita krmiva a technika kŕmenia, včítane zaistenia pravidelného prihrňovania krmiva, umožňovala dosahovať denné prírastky vyššie než 1 300 g, a to dokonca i pri kŕmení 1,5 : 1.
Sú celoroštové výkrmne dobytka pracovne úsporné? Pokiaľ budeme uvažovať so stajňou s dvomi radmi celoroštových ležovísk, stredovým kŕmnym stolom, s kŕmením 1 : 1, tzn. šírkou objektu 13 000 až 17 500 mm, môžeme tento variant považovať za akési „štandardné“ riešenie. Dáva príležitosť nielen pre úsporu ľudskej práce, ale i pre úspory plošné a priestorové. Ak vynecháme prekonanú metódu „all-in - all-out“, kedy sa maštaľ jednorázovo nastajní a po 300 dňoch sú býky po dosiahnutí porážkovej hmotnosti prevezené na porážku, existuje i riešenie praktickejšie, a to s kontinuálnym zástavom i vystajňovaním. Systém kontinuality je v stajni zaistený postupným presunom jednotlivých hmotnostných (vekových) skupín býkov do uvoľnených susedných, priestorovo komfortnejších kotercov, s adekvátnou mernou dĺžkou kŕmneho stolu, ale tiež so zmenenými rozmerovými parametrami roštníc a medzier medzi nimi.
Celý článok Ing. STANISLAVA STANĚKA, DiS. z oddelenia technológie a techniky chovu HZ, VÚŽV, v. v. i., Praha Uhříněves si možno prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 5.
