Zmenami v štruktúre krajiny trpí najmä drobná zver, ktorá hynie v dôsledku degradácie a na mnohých miestach aj kvôli ničeniu jej životného prostredia.
Ďalšími znakmi tohto vývoja je odvodňovanie celých krajinných celkov, „moderné“ veľkoplošné poľnohospodárstvo a monokultúry ako dominantné prvky poľnohospodárskej krajiny. Tiež chýbajú remízky, kroviny, medze a tým aj nedostatok životne dôležitej potravy, krytu a miest, kde sa môže drobná zver ukryť a prezimovať.
U pernatej zvery sú to aj zmeny klimatické s vlhkou a studenou jarou a tiež neúmerné zvyšovanie početnosti niektorých predátorov. Tento jav vedie k poklesu stavov drobnej, najmä pernatej zveri, preto je na nás „ochranároch“ zabezpečovať zlepšovanie prostredia a ochranu biotopov, aby sa udržala prirodzená populácia, tiež cieľavedome vysadzovať farmovo odchovanú pernatú zver a aj obohacovať poľovné revíry o netradičné druhy ako morka divá, perlička kropenatá, kuropty, aby tam, kde je to možné, boli remízy druhovo pestrejšie a aj „sviatoční lovci“ mali pri poľovačkách nejakú trofej.
Perlička obyčajná (Numida meleagris)
Pôvodný domov perličiek je severozápad Afriky (Maroko), kde sú vhodné polopúštne podmienky, pričom dôležitou podmienkou ich výskytu je prítomnosť vody. Obýva rôzne typy prostredia od okraja lesov až po typické savany, kde sa ráno a na večer zlietajú k uhaseniu smädu veľké kŕdle. Cez poludnie oddychujú v chládku - tieni stromov a po zvyšok dňa hľadajú potravu z rastlín či na zemi, alebo ju hľadajú hrabaním v pôde. Hradujú na stromoch. Perlička obyčajná je menšia ako sliepka 1 - 1,5 kg, samec 2 kg; pohlavne dospieva v 8. - 9. mesiacoch.
Pre extenzívne chovy sa využívajú stabilné budovy s ohradeným výbehom; niekedy sa podľa podmienok chovajú vo výbehoch alebo na pasienkoch s prístreškami s kŕmidlom a napájadlom. V chovnom kŕdli je asi 500 perličiek s pomerom pohlavia 1 : 3 - 5. Perličky znášajú vajcia do hniezd. Na 1 m2 podlahy počítame 3 - 4 perličky a u výbehu ohradenom plochu aspoň 30 m2 /ks. Perličky sú pri prirodzenom liahnutí zlými kvočkami. Sú túlavé, neposedné, hniezdo opúšťajú často a predčasne, preto ako kvočky sa využívajú sliepky. Podmienky liahnutia v malých liahňach sú nasledovné: v predliahni (do 24. dňa teplota 37,4 – 37,7 °C a relatívna vlhkosť 55 až 60 %. V doliahni: 3 - 4 dni pri teplote 37 °C a RV 90 - 96 %. Liahnivosť vajec býva pri dobrých chovateľských podmienkach až 80 %.
Celý článok prof. Ing. MARTINA HALAJA, CSc. z SPU Nitra bude uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 8.
