Základným predpokladom úspešnosti chovu je pozorovanie a pochopenie životných prejavov oviec, ich potrieb, pudových a psychických vlastností, a to všetko vo vzťahu k ich úžitkovosti. Je to známe pravidlo, ktoré platilo oddávna a platí i dnes.
Vo veľkochovoch s vysokou koncentráciou zvierat sa v minulosti často zabúdalo na základné potreby oviec. Naopak v drobnochovoch, kde nízka koncentrácia poskytovala lepšie predpoklady na sledovanie správania sa jednotlivých oviec, to bolo inak. Chovateľ poznal každú svoju ovečku, venoval sa im individuálne, často ich považoval takmer za členov rodiny. Necítil však potrebu zaznamenať svoje pozorovania. A tak sa múdrosti starých ovčiarskych majstrov, ktorých praktické využitie sa stalo každodennou samozrejmosťou, šírili iba ústnym podaním, neboli podložené výskumom a zdokumentované. Napriek tomu možno konštatovať, že chov oviec bol pôvodne založený práve na výsledkoch pozorovania ich životných prejavov a ich vzťahu k úžitkovosti a výkonnosti. Poznatky získané etologickými pozorovaniami v minulosti i dnes poskytujú možnosti vhodného využitia vrodených vlastností oviec v prospech zvýšenia efektívnosti chovu.
Dnes poznáme faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť prežitia mláďat vplyvom starostlivosti matky a vieme, že optimálna intenzita materskej starostlivosti je biologickou nevyhnutnosťou prežitia. Vieme, že materské správanie nie je prejavom uvedomenia si potreby pomáhať svojim mláďatám. Sú to vrodené mechanizmy, ktoré sa aktivizujú ako výsledok pôsobenia vonkajších a vnútorných faktorov na špecifické oblasti nervovej sústavy. Ide o zmenu úrovne špecifických hormónov v krvi, prítomnosť mláďat, faktor učenia.
Zvieratá voľne žijúce v prírode sú denne vystavované podmienkam prostredia a na akúkoľvek zmenu reagujú veľmi intenzívne. V takýchto podmienkach je život novonarodeného jahňaťa úplne závislý od správania vlastnej matky. V podmienkach chovateľských, sú zvieratá menej ohrozované predátormi. V priebehu domestikačného procesu, človek svojou cieľavedomou činnosťou pozmenil reakcie zvierat. Zvieratá sa postupne adaptovali, zvykli si najmä na opakované stresové aktivity ako sú kŕmenie, váženie, preháňanie a ich reakcie nie sú tak spontánne. Napriek tomu obrana jahniat pred nebezpečenstvom i naďalej zostala jedným zo základných princípov materského správania. Prejavuje sa zvýšeným nepokojom, udržiavaním jahniat vo svojej blízkosti, dupaním prednými nohami, prípadne zahrabávaním jahniat do podstielky.
Celý článok RNDr. Jany Margetínovej z NPPC - VÚŽV Nitra, pracovisko Trenčianska Teplá, si budete môcť prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 11.
