Minulý týždeň sa v Nitre uskutočnilo verejné Valné zhromaždenie Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Na stretnutie pozvali aj zástupcov iných združení, cechov a aj podnikateľov, ktorí v odbore podnikajú, ale zatiaľ sa do práce pri obhajovaní spoločných záujmov nezapájajú.
Spojiť svoje sily je podľa predstaviteľov Zväzu veľmi potrebné na to, aby slovenskí výrobcovia dokázali konkurovať potravinám zo zahraničia a vedeli lepšie zastupovať svoje záujmy pri rokovaniach s obchodnými reťazcami.
Podľa prieskumov SPPK sa ku koncu minulého roka v obchodnej sieti ponúkalo len 54 percent chleba a 53 percent pečiva, ktoré pochádzalo od slovenských pekárov, pričom celkovo potraviny zo Slovenska boli v obchodoch zastúpené len necelými 40 percentami. „Situácia sa vyvíja veľmi zle. Ak sa dostaneme pod hranicu 25 percent našej pekárenskej produkcie, nebude pre nás rentabilné vyrábať a skončíme. V obchodoch tak časom nájdeme najmä tovar zo zahraničia,“ upozorňuje Milan Čulen, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Treba pomenovať problémy pravými menami
Na slovenskom trhu oficiálne podniká v tomto odvetví okolo 750 pekárov, cukrárov a cestovinárov. Avšak len asi 250 z nich je zapojených do aktivít aspoň jedného zo štyroch pekárenských združení, ktoré na Slovensku v súčasnosti aktívne pôsobia. „Už naši predchodcovia pred viac ako 600 rokmi sa združovali v spolkoch, lebo vedeli, že spolu dokážu viac. Presne to isté chceme aj dnes, spojiť sily a spoločne bojovať za lepšie podmienky,“ hovorí Milan Čulen. Problémov, s ktorými sa pekári a cukrári stretávajú, je veľa. Výrobcovia potravín sa sťažovali napríklad na legislatívu, ktorá podľa nich poctivým podnikateľom neúmerne zvyšuje výrobné náklady a ukladá čím ďalej tým viac povinností, no nedokáže postihnúť nelegálnych podnikateľov. Viacerí spomenuli napríklad rastúci trend domácich výrobní tort, v ktorých domáce gazdiné pečú pre celé okolie a svoje výrobky často ponúkajú aj cez internet. Zástupcovia cukrárov sa snažili pomenovať veci pravými menami. Podľa nich títo ľudia vlastne vykonávajú čiernu prácu, nepotrebujú odborné vzdelanie, nemusia platiť dane, ani dodržiavať žiadne hygienické normy, pričom štátne orgány na nich nemajú dosah, nakoľko nemôžu kontrolovať súkromné osoby.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 12
