Mnohokrát už bolo preukázané, že párové ustajnenie a ustajnenie teliat v malých skupinkách počas obdobia mliečnej výživy má pozitívny vplyv na ich zdravie, fyzický a psychický rozvoj.
V rámci zlepšenia manažmentu odchovu teliat v období mliečnej výživy už prešlo veľa chovov na párový či skupinový odchov, alebo o ňom uvažuje. V súvislosti s týmto sa ale veľa chovateľov obáva vzájomného vysávania teliat, čo je patologické správanie teliat, kedy teľatá sajú rôzne časti tiel svojich vrstovníkov (mulce, uši, pupky a iné). Vysávanie môže byť rozšírené i na satie rôznych predmetov nachádzajúcich sa v chovnom prostredí teľaťa (vedierka, časti hradení, povrazy a podobne). Dobrou správou je, že takému správaniu sa dá úspešne predísť, alebo ho možno aspoň výrazne redukovať. Jednu z hlavných úloh pri zavádzaní opatrení proti vzájomnému vyciciavaniu teliat hrá vhodný manažment napájania.
V súčasnosti sú teľatá do dvoch mesiacov veku stále v mnohých českých chovoch kŕmené množstvom mlieka s objemom cca 6 litrov denne. Ako ukázali štúdie, výskyt vzájomného vysávania, satia a nadmerného olizovania predmetov možno pravdepodobne ovplyvniť hlavne množstvom prijímaného mlieka. Ak si to uvedieme na konkrétnom prípade v rámci pokusov, práca Hänninen et al. (2008) neukázala žiadny rozdiel vo frekvencii satia predmetov a vybavenia výbehov medzi rôzne kŕmenými teľatami pri testovaní rozdielov v cicaní z cumlíka a pití z otvorenej hladiny. Krohn et al. (1999), naopak pri podobnom testovaní rozdiely v olizovaní a satí predmetov rozdielne kŕmenými teľatami preukázal. Ak sa pozrieme na oba výskumy podrobnejšie, zistíme, že Hänninen et al. (2008) kŕmil teľatá množstvom 8 l mlieka denne, kým Krohn et al. (1999) kŕmil množstvom iba 4,6 l mlieka za deň. To znamená, že teľatá, ktoré sú napájané väčším objemom mlieka, sú viac nasýtené a majú tak výrazne redukovanú potrebu satia predmetov a prípadne i vzájomného vyciciavania.
Celý článok si možno prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 16.
