Brazílske mesto Belo Horizonte a Ede v Holandsku nemajú na prvý pohľad nič spoločné. Obe sa však stali priekopníkmi nového trendu - snažia sa nájsť čo najlepší spôsob, ako zabezpečiť dostatočné zásobovanie svojich obyvateľov zdravými a výživnými potravinami. Práve to sa môže stať veľkým problémom pre rozrastajúce sa mestá.
Hlad a chudoba v Belo Horizonte prinútili v roku 1993 starostu, aby uznal právo obyvateľov na jedlo a odštartoval akčný plán boja proti hladu. Belo Horizonte sa tak vo svete preslávilo ako "mesto, ktoré skoncovalo s hladom".
Ede zase pred vyše 20 rokmi prijalo tzv. potravinovú politiku, ktorej cieľom je vytvoriť lepšie príležitosti pre lokálnych farmárov, a zároveň zlepšiť zdravie obyvateľov. Uviedol člen mestského zastupiteľstva Leon Meijer, ktorý ako prvý v Holandsku zastáva na radnici novú funkciu - je zodpovedný za potraviny.
Potravinová politika Ede sa podľa neho netýka len produkcie, ale aj bezpečnosti potravín, verejného zdravia a učí obyvateľov, aby sa zaujímali o pôvod jedla.
Bohaté aj chudobné krajiny v podstate stoja pred rovnakými úlohami. Potrebujú vytvoriť do roku 2030 tzv. udržateľné mestá, ktoré by spĺňali ciele globálneho rozvoja chválené v roku 2015. A výber správneho spôsobu, ako mestá nakŕmiť, je rozhodujúcim krokom na ceste k splneniu týchto cieľov.
Takmer 800 miliónov ľudí na celom svete nemá dostatok jedla, tvrdí Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), zatiaľ čo zhruba 30 % svetovej populácie trpí nadváhou. Tento paradox nie je nikde tak nápadne viditeľný ako práve v mestách.
Odborníci predpovedajú, že do roku 2050 budú približne dve tretiny (zhruba 66 %) globálnej populácie žiť v mestách oproti súčasným 50 %. Urbanisti a politici preto čoraz častejšie uvažujú o podpore poľnohospodárstva v mestách a ich okolí, aby zabezpečili pre jeho obyvateľov dostatok čerstvých potravín. Jedna zo štúdií uvádza, že zhruba 800 miliónov mestských farmárov sa podieľa viac ako 20 % na globálnej produkcii potravín.
Produkty mestských záhradníkov a farmárov pritom na rozdiel od dovážaných potravín nie je potrebné prepravovať letecky, čo znižuje náklady na ich výrobu, odpad aj spotrebu paliva.
Potraviny z blízkych zdrojov majú tiež veľký význam pre regióny, v ktorých dochádza k sociálnym nepokojom, ak extrémne počasie vo vzdialených poľnohospodárskych oblastiach zničí úrodu. Práve vzdialené vidiecke oblasti sú stále najväčšími dodávateľmi potravín pre mestá.
Ede v rámci svojej politiky vzdeláva obyvateľov v oblasti zdravia a výživy a buduje väzby medzi mestom a okolitými farmármi. Stimulmi podporuje výskum a tzv. start-upy, ktoré spolupracujú s potravinárskymi podnikmi v regióne.
Belo Horizonte sa venuje viac zdravej výžive a začleneniu rodinných fariem do lokálneho a udržateľného potravinového systému, ktorý by nakŕmil 2,5 milióna jeho obyvateľov.
Mesto založilo farmárske trhy, ktoré sa dnes stávajú bežnou súčasťou mnohých miest po celom svete. Ich cieľom je umožniť priamy predaj farmárskych produktov za ceny dostupné aj pre chudobných. Radnica v Belo Horizonte pravidelne kontroluje a zverejňuje ceny.
Okrem toho nariadila, aby 30 % potravín, ktoré sa konzumujú v školách, nemocniciach a ďalších štátnych inštitúciách, pochádzalo od lokálnych farmárov.
Experti ale upozorňujú, že samotné zvýšenie počtu farmárov v mestských aglomeráciách nie je garanciou, že dokážu nakŕmiť všetkých, alebo zabezpečiť plynulé dodávky potravín, upozorňujú experti. Tok migrantov z odľahlých oblastí do rýchlo rastúcich miest vytvára tlak na ich potravinovú politiku. Systém zásobovania potravinami a regionálne väzby by sa preto mali stať súčasťou plánov na vybudovanie tzv. udržateľných miest, pretože jedlo je spojené aj s ďalšími dôležitými faktormi, ako sú zdravie a sociálna súdržnosť.
(tasr)
