Špeciálne v teplom ročnom období je veľa prevádzok konfrontovaných so zahrievaním siláží.
Predovšetkým v lete pri vysokých vonkajších teplotách štartujú za prístupu vzduchu na reznej ploche biologické rozkladné procesy. Tieto biodegradačné procesy sú sprevádzané tvorbou tepla a zmenami v zápachu siláže. Preto platí, že opätovnému zahrievaniu siláže možno zamedziť preventívnymi opatreniami ako sú optimálny stupeň vädnutia, vysoké stlačenie - kompresia a starostlivé zakrytie. Obzvlášť dôležitý je taký odber siláže, aby za týždeň bola vybraná vrstva najmenej 2 m po celej šírke žľabu. Z tohto dôvodu je vhodné široké žľaby pozdĺžne predeliť.
Okrem toho musí mať fermentačný proces dostatok času. Dôležitý je už jeho nástup. Čím rýchlejšie naštartujú baktérie mliečneho kvasenia svoju činnosť, tým viac živín a energie sa v krmive zachová. Pre správny priebeh fermentácie sa vyžaduje striktne anaeróbne prostredie. K úplnému ukončeniu kvasných procesov v siláži dochádza po 90 dňoch fermentácie. Napriek tomu je možné siláže skrmovať aj skôr. Pre väčšinu krmív však platí, že bez rizika sú skŕmiteľné po 6 až 8 týždňoch fermentácie. Z tohto dôvodu možno silo otvoriť najskôr 4 týždne po silážovaní, avšak lepšie je vyčkať 6 až 8 týždňov, predovšetkým pri použití silážnych pomocných prostriedkov.
Z hľadiska eliminácie strát živín a energie, ako aj hygienickej kvality je veľmi dôležitý spôsob vyberania siláže. Za vhodné možno považovať vyberanie blokovým vykrajovačom alebo frézou. Odber siláže by mal byť pravidelný, so zabezpečením minimálnej styčnej plochy so vzduchom, čím sa minimalizujú aeróbne straty.
Celý článok je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 29.
